Práca od deviatej hodiny ráno do piatej popoludní nie je normou pre viac ako polovicu svetovej pracovnej sily. Ukázala to koncom tohto týždňa štúdia Medzinárodnej organizácie práce. Informujeme o tom na základe správy Bloomberg.
Štúdia o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom zistila, že pred pandémiou ochorenia COVID-19 sa priemerné odpracované hodiny pohybovali v rozmedzí zhruba 43,9 hodiny týždenne. Odhalila tiež, že približna tretina zamestnancov mala pracovný týždeň viac ako 48 hodín a pätina pracovala na čiastočný úväzok alebo menej ako 35 hodín týždenne.
"Hoci sa dlhý pracovný čas na začiatku pandémie mierne skrátil a krátky pracovný čas sa o niečo predĺžil, oba tieto javy sa už od konca roka 2020 vracajú na úroveň pred pandémiou," uviedla ILO.
Štúdia skúmala aj nesúlad medzi skutočným pracovným časom zamestnancov a ich preferovaným pracovným časom. Údaje ukázali značnú odchýlku.
Opatrenia zavedené počas pandémie "priniesli nové silné dôkazy o tom, že poskytnutie väčšej flexibility zamestnancom v tom, ako, kde a kedy pracujú, môže byť pozitívne pre nich aj pre podniky," skonštatovala ILO a ako príklad uviedla zvýšenie produktivity.
"Naopak, obmedzenie flexibility prináša značné náklady vrátane zvýšenej fluktuácie zamestnancov," dodala.