Zatiaľ čo pred iba troma rokmi svet obdivoval raketový rast ghanskej ekonomiky, dnes sa táto západoafrická krajina nezaobíde bez finančnej injekcie Medzinárodného menového fondu. Môže za to nielen pandémia a vojna na Ukrajine, ale aj neschopnosť vlády v Akkre.
Nie je to tak dlho, čo 30-miliónová Ghana zažívala hospodársky zázrak. Hlavne vďaka vývozu kakaa, zlata a novým náleziskám ropy sa roku 2019 zaradila medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky sveta – tamojší HDP sa vtedy medziročne zvýšil o 6,5 percenta. Svetová banka ju vtedy označila za vychádzajúcu hviezdu Afriky.
Nasledujúca reportáž približuje, ako sa Ghane podarilo podnietiť ekonomický rast vďaka novým náleziskám ropy:
Teraz krajina čelí obrovskej inflácii cez 50 percent a zápasí s takými dlhmi, že požiadala Medzinárodný menový fond MMF o miliardovú pôžičku. O jej poskytnutí by sa malo definitívne rozhodnúť v najbližšej dobe.
Zanedbané poľnohospodárstvo
Ghanská vláda z problémov viní pandémiu covidu a vojnu na Ukrajine. Podľa analytikov však vina padá aj na ekonomické a politické rozhodnutia, ktoré by uvrhli krajinu do krízy skôr či neskôr.
„Rast, ktorý sme zažili v rokoch 2017 až 2019, pochádzal hlavne z ropného sektora a nových nálezísk. Boli sme nadšení, že ekonomika vďaka tomuto rastie, ale nedokázali sme vymyslieť stratégiu na ďalšie roky v ostatných sektoroch,“ povedal serveru al-Džazíra ghanský ekonóm Daniel Anim Amarteye.
„Napríklad sme zanedbávali poľnohospodárstvo a nezaistili sme v ňom žiadnu zmysluplnú investíciu.“ Podľa OSN pritom poľnohospodárstvo tvorí 21 percent HDP Ghany a viac ako 40 percent jej príjmov z exportu. Krajina je v súčasnosti napríklad druhým najväčším vývozcom kakaa na svete, za Pobrežím slonoviny. Kvôli nedostatku investícií sa však podľa serveru TFI Global nepodarilo Ghane zvýšiť výnosy. Poľnohospodársky rast je tak závislý prevažne od rozširovania obrábanej plochy.
Z dlhodobého hľadiska sa potom podľa al-Džazíry ukázalo ako problém napríklad aj to, že vláda prezidenta Nany Akufy-Adda spustila v predchádzajúcich rokoch bezplatný vzdelávací program na verejných stredných školách a vyhlásila aj bezplatné stravovanie na základných školách. Došlo tiež k výraznému zníženiu daní a ciel, čo logicky viedlo k zvýšeniu vládnych výdavkov, poklesu príjmov a následnému dlhu.
„Boli to zlé politické a ekonomické rozhodnutia. Vláda posledné roky míňala viac, než dostávala. Pomaly sme smerovali ku katastrofe,“ zhodnotil situáciu Kwasi Yirenkyi, finančný analytik spoločnosti Data Crunchers. Najnovšie údaje tamojšej centrálnej banky, Bank of Ghana, uvádzajú, že dlh krajiny dosiahol k septembru minulého roka 48,9 miliardy dolárov. To predstavuje 76 percent HDP, ktorého medziročný rast vlani spomalil pod štyri percentá.
Drahá ropa nepomohla
Stav výrazne zhoršila aj vojna na Ukrajine. Mena ghanský nový cedi za posledný rok oslabila až na polovicu a len kvôli tomu podľa al-Džazíry dlh vzrástol o šesť miliárd dolárov. Ghana totiž dopláca na medzinárodné sankcie, ktoré Západ vyhlásil proti Rusku. Ghanský obchod s Ruskom aj Ukrajinou je v troskách, krajine nepomohli ani rastúce ceny ropy, ktorú vyváža. To preto, že nemá dostatočnú kapacitu vlastných rafinérií a prevažnú väčšinu pohonných hmôt – ktorých cena je teraz rekordná – musí dovážať.
„Počas krátkej doby sa ceny v Ghane zvýšili, čo viedlo k hyperinflácii a devalvácii meny, ktoré ovplyvnili makro i mikroúroveň ekonomiky. Ghanská národná banka nemala potrebné doláre na zaplatenie záväzkov krajiny, a dlh tak stále stúpa,“ doplnil Williams Kwasi Peprah, ekonomický odborník z Andrews University v Michigane.
Ghane tak nezostalo nič iné ako požiadať o pôžičku vo výške troch miliárd dolárov od MFF. Prezident Ghany Nana Akufo-Addo to pritom dlho odmietal a tvrdil, že si krajina pomôže sama.
Teraz, aby prostriedky od MFF získala, bude musieť vykonať komplexnú reštrukturalizáciu dlhu, čo znamená prerokovať podmienky svojho dlhu so svojimi veriteľmi, vrátane predĺženia doby splácania, zníženie úrokovej sadzby alebo zníženie celkového dlžného zostatku.
„Riešením súčasného problému je však hlavne to, aby vláda konečne znížila svoje výdavky a zvýšila príjmy,“ uzavrel Peprah.