Brazília a Argentína plánujú vytvoriť spoločnú menu, pripojiť by sa k nej mohli aj ďalšie krajiny regiónu. Informujú o tom miestne médiá v súvislosti s návštevou brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Luly da Silva v Argentíne. Ide o prvú zahraničnú cestu Luly od jeho nástupu do úradu začiatkom januára, v Buenos Aires sa Lula tiež v utorok zúčastní na summite Spoločenstva latinskoamerických a karibských štátov.
O spoločnej mene Brazílie a Argentíny hovorí už dlhší čas, teraz by však podľa agentúry Europa Press mohol plán dostať jasnejšie obrysy, keďže obe krajiny majú ľavicových prezidentov. Nová mena by mohla v budúcnosti nahradiť brazílsky real a argentínske peso a volať by sa mala sur, spočiatku by však fungovala súčasne s národnými menami.
"Nechcem vytvárať falošné očakávania, ide o prvý krok na dlhej ceste, ktorú musí Latinská Amerika ujsť," povedal denníku Financial Times argentínsky minister hospodárstva Sergio Massa. Dodal, že Európe trvalo niekoľko rokov, kým zaviedla spoločnú menu. Aj k nej viedla dlhá a postupná cesta - od roku 1979 bola zavedená spoločná zúčtovacia jednotka ECU, v 90. rokoch Európska únia vytvorila euro, ktoré sa sprvu používalo len v bezhotovostnom styku, a potom súčasne s ním boli načas v obehu aj národné meny. Euro bolo plne zavedené do obehu v roku 2002.
Niektorí analytici majú obavy z toho, že by sa spoločnou menou previazala najväčšia latinskoamerická ekonomika, teda tá brazílska, s ekonomikou argentínskou, ktorej v predchádzajúcich rokoch niekoľkokrát hrozil štátny bankrot a ktorá je výrazne zadlžená.
Brazílsky prezident Lula da Silva priletel do Argentíny v nedeľu, dnes sa tam stretne okrem iného s prezidentom Albertom Fernándezom. Denník El País pripomenul, že títo dvaja ľavicoví politici majú veľmi dobré osobné vzťahy. Fernández okrem iného Lulu v roku 2019, vtedy ako prezidentský kandidát, navštívil v brazílskom väzení, kde bol Lula kvôli korupcii. Najvyšší súd však neskôr verdikty nad Lulou zrušil pre predpojatosť sudcu.
Argentína a Brazília obnovujú vzťahy po tom, čo ich pred niekoľkými rokmi zmrazil vtedajší krajne pravicový brazílsky prezident Jair Bolsonaro. Ten tiež po nástupe do úradu v roku 2019 oznámil odchod Brazílie zo združenia CELAC, ktorého členmi sú tri desiatky krajín a ktoré vzniklo v decembri 2011.