Český štátny dlh sa vlani zvýšil na rekordných 2,895 bilióna korún, čo je približne 123 miliárd eur. Výšku dlhu dnes potvrdilo české ministerstvo financií, predbežne ju na rovnakej úrovni zverejnilo už začiatkom januára. Na každého Čecha tak teoreticky pripadá dlh 275 033 korún, čo je 11 713 eur. Štátny dlh sa medziročne zvýšil o 429 miliárd korún, čo je viac než 18 miliárd eur. Miera zadlženia dosiahla 42,9 percenta hrubého domáceho produktu, od konca roka 2021 sa zvýšila o 2,5 percentuálneho bodu.
Za nárastom českého štátneho dlhu stojí najmä vydanie nových štátnych dlhopisov, ktoré české ministerstvo financií využilo na financovanie schodku vlaňajšieho rozpočtu 360,4 miliardy korún, čo je približne 15,3 miliardy eur. Štát si tiež požičal peniaze na poskytnutie úveru pološtátnej energetickej spoločnosti ČEZ, ktorá sa potýkala s nečakaným nárastom záloh na energetických burzách.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu vzrástli o 7,5 miliardy korún na 49,7 miliardy. Do vyšších výdavkov sa premietol rastúci objem štátneho dlhu a súčasne aj rast základnej úrokovej sadzby Českej národnej banky v prvej polovici vlaňajška.
Hrubá emisia korunových strednodobých a dlhodobých štátnych dlhopisov na primárnom aj sekundárnom trhu vlani dosiahla 431,3 miliardy korún, čo je 18,3 miliardy eur, pri priemernom výnose 4,83 percenta. Na primárnom trhu štát predáva novovydané dlhopisy, na sekundárnom sa obchoduje s už vydanými. Výnos štátnych dlhopisov vzrástol z predvlaňajších 1,61 percenta najmä pre vyššie úrokové sadzby centrálnej banky.
Priemerná doba splatnosti vlani vydaných dlhopisov bola 7,7 roka. Vzhľadom na to, že novopredané dlhopisy majú priemerne kratšiu splatnosť ako predtým emitované, znížila sa priemerná doba splatnosti štátneho dlhu na 6,2 roka z predvlaňajších 6,4 roka. Doba splatnosti dlhu sa tak pohybovala pod cieľom ministerstva financií, ktorý bol 6,5 roka.
Čisté príjmy českého štátu z operácií na peňažnom trhu dosiahli 22,1 miliardy korún (941-tisíc eur), medziročne sa zvýšili o 19,7 miliardy korún, čo je približne 838-tisíc eur. K výsledku prispeli vyššie úrokové sadzby.
Štátny dlh je tvorený dlhmi vlády a vzniká predovšetkým hromadením schodkov štátneho rozpočtu. Financovaný je pokladničnými poukážkami, štátnymi dlhopismi, priamymi pôžičkami alebo pôžičkami od Európskej investičnej banky.