SVB, ktorá sa špecializovala na technologické firmy podporované rizikovým kapitálom, cez víkend skrachovala. Na prvý pohľad jej súvaha bola v poriadku, keď jej aktíva vo výške 212 miliárd pokrývali jej pasíva. Čo sa reálne stalo, čo priviedlo banku do krachu?
Banke za posledné tri roky raketovo narástli vklady v dôsledku toho, že sme tu mali nízke úrokové sadzby a bol tu veľký boom technologického sektora. Lacné peniaze znamenali, že bol veľký prílev financovania či poskytovania kapitálu všetkým týmto technologický startupom či rôznemu biznisu s kryptomenami. Tento kapitál, ktorý poskytovali fondy rizikového kapitálu, končil najmä v tejto banke, čiže banke extrémne rýchlo rástli depozity, rádovo 64 až 65 miliard dolárov na konci roku 2018 alebo 2019 na okolo 200 miliard dolárov na konci roku 2022. Problémom je, že keď vám rýchlo rastú vklady, tak tie vklady sú pre banku ako takú pasívum a otázka je, čo s týmito vkladmi robiť.
A čo teda?
Štandardne, keby vám vklady rástli pomalšie, tak by ste ich používali v rámci klasického bankového biznisu a dávali za to nejaké úvery. Lenže tie vklady rástli extrémne rýchlo a pokiaľ nechcete znížiť úverové štandardy a dávať úvery hocikomu, tak tempo rastu úverov zaostávalo za tempom rastu vkladov. Banka mala tým pádom veľmi veľa peňazí a nevedela, čo s nimi. Nakupovala predovšetkým dlhopisy a v čase nízkych úrokových sadzieb nakupovala najmä dlhopisy so splatnosťou päť, šesť, sedem rokov a viac. Tieto splatnosti jediné dávali zmysel vzhľadom na to, že máte štandardnú rastovú výnosovú krivku a na krátkom konci tejto krivky boli sadzby v zásade na nule, pričom na dlhom konci boli aspoň kladné, ale tiež veľmi nízke.
Prispelo teda k tejto situácii sprísňovanie menovej politiky americkej centrálnej banky?
Zostáva vám 84% na dočítanie.