Európska centrálna banka dnes napriek rozbúreným finančným trhom zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu o pol percentuálneho bodu na 3,50 percenta. Sprísňovaním menovej politiky sa snaží dostať pod kontrolu infláciu. ECB vo svojom dnešnom oznámení tiež uviedla, že Rada guvernérov pozorne sleduje súčasné napätie na trhu a je pripravená reagovať, aby podporila cenovú a finančnú stabilitu v eurozóne. Nenaznačila však ako predtým, či bude úroky dvíhať aj naďalej.
Rada guvernérov zvýšila sadzby šiestykrát po sebe. Depozitná sadzba sa zvýšila tiež o pol bodu a je na troch percentách. Dostala sa tak najvyššie od konca roka 2008. ECB sa domnieva, že miera inflácie bude presahovať jej cieľové dve percentá aj v priebehu roka 2025.
ECB začala zvyšovanie úrokov vlani v júli. Základnú sadzbu vtedy zvýšila z rekordného minima nula percent, na ktorom ju držala od roku 2016. V septembri a októbri potom základný úrok zvýšila o 0,75 percentuálneho bodu. V decembri sa tempo rastu po prvý raz spomalilo na 0,5 percentuálneho bodu, keďže sa domnievala, že inflácia je blízko vrcholu.
Mnohí ekonómovia očakávali, že ECB bude v prudkom zvyšovaní úrokov pokračovať, a to napriek neistote v bankovom sektore po krachu dvoch amerických bánk a napriek obavám o veľkú švajčiarsku banku Credit Suisse. "Bankový sektor v eurozóne je odolný, so silnými kapitálovými a likviditnými pozíciami," uviedla dnes však ECB.
V strednodobom horizonte ECB usiluje o to, aby sa miera inflácie v eurozóne pohybovala okolo dvoch percent. Táto hodnota sa jej ale už mesiace vzďaľuje. Inflácia v eurozóne síce spomaľuje, vo februári ale podľa rýchleho odhadu štatistického úradu Eurostat predstavovala 8,5 percenta a bola vyššia, ako sa čakalo.
Naopak americká centrálna banka začiatkom februára podľa očakávania rozsah zvyšovania úrokov zmiernila. Základnú úrokovú sadzbu zvýšila o štvrť percentuálneho bodu do pásma 4,50 až 4,75 percenta. Sadzba je tak najvyššia od októbra 2007.