Po poklese v závere minulého týždňa zaznamenali ceny ropy mierny rast a cena Brentu sa vrátila nad 75 USD za barel (159 litrov). Trhy zareagovali na vyhlásenia ruského prezidenta Vladimira Putina počas víkendu o rozmiestňovaní jadrových zbraní, čo zvýšilo geopolitické napätie v Európe.
Výraznejšiemu rastu však zatiaľ bráni pokračujúca nervozita trhov súvisiaca s výkyvmi v bankovom sektore. Navyše počet aktívnych ropných vrtov v USA sa po týždňoch poklesu v minulom týždni zvýšil.
Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v máji dosiahla do 7.23 hod. SEČ 75,19 dolára (69,98 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená rast o 20 centov (0,27 percenta). Cena americkej ľahkej ropy WTI dosiahla 69,48 USD/barel, čo v porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou predstavuje rast o 22 centov (0,32 percenta).
Na záver minulého týždňa ceny ropy klesli zhruba o 1 percento. Za celý týždeň však zaznamenali solídny rast po tom, ako sa v predchádzajúcom týždni ovplyvnenom krachmi amerických bánk prepadli o viac než 10 %. Cena Brentu sa za minulý týždeň zvýšila o 2,8 percenta a cena WTI o 3,8 percenta.
K zmene vo vývoji cien ropy oproti záveru minulého týždňa prispeli najmä vyjadrenia ruského prezidenta Vladimira Putina zo soboty, že Rusko uzatvorilo s Bieloruskom dohodu, ktorá Moskve umožňuje rozmiestniť taktické jadrové zbrane na bieloruskom území. NATO jeho slová označilo za "nebezpečné a nezodpovedné".
Na druhej strane, na ceny tlačí pokračujúca neistota súvisiaca s otrasmi v bankovom sektore, navyše investori vyčkávajú aj na údaje o aktivite v čínskom sektore služieb, ktoré Peking zverejní tento týždeň. Okrem toho spoločnosť Baker Hughes oznámila, že počet aktívnych ropných vrtov v USA za minulý týždeň vzrástol o štyri na 593, čo predstavuje prvý rast za šesť týždňov.