Hazardujú centrálne banky pri zdražovaní peňazí? V hre sú ekonomické riziká, varuje pre HN analytik

Trhy očakávali, že Rada guvernérov ECB rozhodne o ďalšom zvýšení úrokovej sadzby.
ECB napokon zvýšila základný úrok z 3,5 na 3,75 percenta ročne.
Pokles ceny energetických komodít naznačuje, že väčšina sprísňovania menovej politiky už bola doručená.
Americká centrálna banka zdvihla sadzby podľa očakávaní, trhy však zneistil komentár predsedu Powella.

„Inflácia sa v posledných mesiacoch znížila, no základné cenové tlaky zostávajú silné,“ informovala dnes Európska centrálna banka. Rozhodla sa preto ešte viac sprísniť menovú politiku. Výsledkom bude ďalšie zdraženie peňazí, a to siedmykrát v rade. Základný úrok porastie z 3,5 na 3,75 percenta. Tieto okolnosti už preniesli do svojich produktov aj komerčné banky na Slovensku, ktoré avizovali, že na ďalšie kroky budú reagovať. Hypotéky tak zdraželi z vlaňajšieho jednopercentného úročenia pri trojročnej fixácii až na aktuálne štyri percentá ročne.

Vieme, aká je cena Lagardovej záhadného úškrnu

Rada ECB verí, že jej krok povedie k návratu inflácie k strednodobému dvojpercentnému cieľu. Posledný údaj o inflácii v eurozóne hovorí o siedmych percentách. „Kľúčové úrokové sadzby ECB zostávajú hlavným nástrojom Rady guvernérov na určovanie nastavenia menovej politiky. Rada guvernérov bude zároveň pokračovať v znižovaní portfólia programu nákupu aktív eurosystému primeraným a predvídateľným tempom,“ dodala v správe ECB s tým, že v súlade s týmito zásadami Rada guvernérov očakáva, že od júla 2023 ukončí reinvestície v rámci daného programu.