Strmé zvyšovanie úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky v minulom roku mierne znížilo infláciu, ale jeho najväčší vplyv sa očakáva až v roku 2024. ECB to uviedla v pondelok vo svojom ekonomickom bulletine. Potvrdila tak dlhodobý názor, že menová politika banky funguje s veľkým oneskorením.
ECB od júla 2022 zvýšila úrokové sadzby spolu o 375 bázických bodov, aby zabrzdila infláciu, ktorá vlani na jeseň dosiahla dvojciferné hodnoty a podľa expertov bude trvať až do roku 2025, kým sa vráti späť k cieľu banky na úrovni dve percentá.
"Očakáva sa, že väčšina vplyvu (zvyšovania úrokov) na infláciu sa prejaví v období od roku 2023, pričom tento vplyv vyvrcholí v roku 2024," uviedla ECB.
Banka odhaduje, že sprísnenie jej menovej politiky znížilo infláciu v roku 2022 približne o 50 bázických bodov, pričom predpovedá, že v rokoch 2023-25 bude tento vplyv na úrovni dvoch percentuálnych bodov.
Miera inflácie v eurozóne dosiahla v apríli sedem percent a drží sa stále vysoko nad cieľom ECB. Aj tzv. jadrová inflácia, bez nestálych cien potravín a energií, je ´tvrdohlavo´ vysoká, čo naznačuje, že jej spomalenie bude zdĺhavé, aj keď ceny energií a komodít klesli.
ECB v bulletine ďalej uviedla, že vplyv zvyšovania sadzieb na hospodársky rast je už výraznejší, pričom očakáva, že dosiahne vrchol v roku 2023. Predpovedá, že celkový vplyv rastu úrokov na hrubý domáci produkt eurozóny v rokoch 2022 až 2025 bude v priemere mínus 2 percentuálne body.
Menová politika centrálnej banky normálne funguje s 12- až 18-mesačným oneskorením. Niektorí členovia banky použili tento argument na spomalenie tempa zvyšovania sadzieb v máji o 25 bázických bodov, pričom tvrdili, že ich predchádzajúce nárasty (o 50 bázických bodov) sa ešte len prejavia v ekonomike.
ECB dodala, že redukcia jej portfólia vládnych dlhopisov by mala v období rokov 2022 až 2025 zvýšiť výnosy z 10-ročných dlhopisov o 55 bázických bodov.