Čína ďalej rozširuje investície v Latinskej Amerike do všetkých možných odvetví, vrátane banských či infraštruktúrnych projektov, zatiaľ čo Spojené štáty prihliadajú na jej narastajúci vplyv v regióne, v ktorom hrali v 20. storočí veľkú úlohu práve ony. Hovoria to analytici, ktorých citoval tento týždeň portál BBC Mundo.
"Spojené štáty neprijímajú opatrenia, aby čelili tomuto čínskemu postupu. Sťažujú sa na čínsku prítomnosť, ale okrem toho nerobia nič," povedal portálu BBC Mundo profesor Carlos Guevara Mann z Floridskej štátnej univerzity. Podľa denníka Financial Times americká vláda prezidenta Joea Bidena i jeho predchodcu Donalda Trumpa síce prišli s viacerými iniciatívami spolupráce s latinskoamerickými štátmi, návrhy ale zatiaľ nemajú konkrétne výsledky, na rozdiel od tých čínskych.
Čína pred USA
Podľa webu stanice Deutsche Welle je Čína druhým najväčším obchodným partnerom Latinskej Ameriky po Spojených štátoch, v niektorých krajinách už ich ale predbehla, napríklad v Brazílii, Čile alebo Peru. Obchodná výmena Číny s Latinskou Amerikou sa od roku 2000 zvýšila z asi 12 miliárd dolárov na 495 miliárd v minulom roku. Nemecká agentúra Germany Trade and Invest odhaduje, že v budúcej dekáde sa obchodná výmena medzi Čínou a Latinskou Amerikou zdvojnásobí.
Minulý mesiac sa stal Ekvádor po Čile, Kostarike a Peru ďalšou krajinou, ktorá podpísala s Čínou dohodu o voľnom obchode. V apríli brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva strávil niekoľko dní s delegáciou podnikateľov a guvernérov v Číne, kde podľa FT podpísali dve desiatky dohôd v hodnote asi desať miliárd dolárov. V Šanghaji Lula navštívil výskumné stredisko firmy Huawei a stretol sa so zástupcami spoločnosti BYD Co Ltd., ktorá by mala v Brazílii začať vyrábať elektrické autá.
Naproti tomu americká vláda nové obchodné dohody s latinskoamerickými krajinami podľa portálu BBC Mundo neplánuje a Európska únia zatiaľ nebola schopná ratifikovať dohodu so skupinou Mercosur (Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj), uzavretú v roku 2019 po takmer 20 rokoch rokovaní, ktoré majú vytvoriť najväčšiu zónu voľného obchodu na svete.
Invetície
Okrem obchodnej výmeny Peking stavia v Latinskej Amerike napríklad aj cesty, mosty, letiská. Podarilo sa mu získať vyše dvadsať krajín pre svoju iniciatívu nové Hodvábne chodníky, sú medzi nimi napríklad Argentína, Čile, Kostarika, Ekvádor, Peru, Jamajka či Panama. Od roku 2005 vládam či štátnym firmám tejto dvadsiatky krajín Čína požičala podľa FT vyše 136 miliárd dolárov, zatiaľ čo EÚ v rámci svojej protiiniciatívy Globálna brána (Global Gateway) prisľúbila Latinskej Amerike iba tri a pol miliardy dolárov.
Podľa Stefanie Schmittovej z GTAI mnohí spotrebitelia v Latinskej Amerike oceňujú na čínskych výrobkoch najmä pomer ceny a kvality. "Mnohí v tomto regióne žijú na hranici chudoby a pritom si môžu kúpiť lacné výrobky z Číny, napríklad mobilné telefóny," uviedla Schmittová. Z Latinskej Ameriky do Číny sa vyvážajú poľnohospodárske produkty a tiež suroviny, napríklad železo, hliník, cín a lítium.
Pre obchodnú expanziu do regiónu používa Čína hojne stredoamerickú Panamu, kde v prístave Colón využíva zónu voľného obchodu (ZLC, tiež Zolicol). Tá ponúka bezcolné dovozy, skladovanie, úpravy a reexporty tovaru s výnimkou strelných zbraní a ropných produktov.
"V oblasti Panamského prieplavu v posledných rokoch pribudlo čínskych investícií do infraštruktúry a panamský prezident sľúbil obnoviť rokovania s Čínou o dohode o voľnom obchode," citoval portál BBC Mundo Emiliu Sweigartovú, editorku časopisu Americas Quarterly. Obchodná spolupráca Panamy a Číny výrazne rastie odvtedy, čo vláda prezidenta Juana Carlosa Varelu ukončila v roku 2017 diplomatické vzťahy s Taiwanom a nadviazala ich s Pekingom.