Život na európskom kontinente bol dlho predmetom závisti cudzincov, najmä kvôli štýlu označovanému ako umenie žiť. Teraz však rýchlo stráca svoj lesk, pretože kúpna sila Európanov sa postupne znižuje, píše americký ekonomický denník The Wall Street Journal.
VIDEO: Spojené kráľovstvo má teraz najvyššiu mieru inflácie v západnej Európe:
Zatiaľ čo Francúzi jedia menej foie gras a pijú menej červeného vína, Španieli šetria olivovým olejom. Fínov zase nabádajú, aby chodili do sauny len vo veterných dňoch, keď je energia lacnejšia, píše americký denník.
Spotreba mäsa a mlieka v Nemecku klesla na najnižšiu úroveň za 30 rokov a kedysi rýchlo rastúci trh s biopotravinami sa prepadol. Taliansky minister hospodárskeho rozvoja Adolfo Urso v máji zvolal krízové zasadnutie kvôli cenám cestovín, ktoré sú tam obľúbenou základnou potravinou. Ich ceny sa v krajine zvýšili o viac ako dvojnásobok celoštátnej miery inflácie.
Na problémy sa zarábalo dlho
Súčasné problémy Európy sa vytvárali dlho. Starnúca populácia, ktorá dáva prednosť voľnému času a istote zamestnania pred zárobkom, priniesla roky nevýrazného rastu ekonomiky a produktivity.
Potom prišiel dvojitý úder v podobe pandémie choroby covid-19 a dlhotrvajúcej ruskej vojny na Ukrajine. Tieto udalosti narušili globálne dodávateľské reťazce a spôsobili prudký rast cien energií a potravín, a tak zhoršili problémy, ktoré sa prejavovali desiatky rokov.
Reakcia vlád problémy iba prehĺbila. Aby úrady zachovali pracovné miesta, smerovali svoje dotácie predovšetkým voči zamestnávateľom. Keď potom prišiel cenový šok, spotrebitelia zostali bez finančného vankúša. Naopak Američania ťažili z lacných energií a vládnej pomoci určenej predovšetkým občanom, aby mohli míňať. V minulosti európskemu kontinentu mohol prísť na pomoc mohutný vývozný priemysel.
Ale pomalé oživenie v Číne, ktorá je pre Európu zásadným trhom, tento pilier rastu podkopáva. Vysoké náklady na energie a vysoká inflácia na úrovni nevídanej 50 rokov zhoršujú cenovú výhodu tunajších výrobcov na medzinárodných trhoch a ničia kedysi harmonické pracovné vzťahy. S oslabovaním svetového obchodu sa stáva slabinou Európy aj jej silná závislosť na vývoze, ktorý v eurozóne tvorí asi polovicu hrubého domáceho produktu oproti desiatim percentám v prípade Spojených štátov.
Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj sa súkromná spotreba v 20 krajinách eurozóny od konca roka 2019 po očistení o infláciu znížila asi o percento. V USA, kde je trh práce v dobrej kondícii a príjmy domácností sa zvyšujú, súkromná spotreba vzrástla takmer o deväť percent.
Európska únia má teraz na celosvetových výdavkoch spotrebiteľov podiel 18 percent, zatiaľ čo Amerika 28 percent. Pred 15 rokmi pripadala na Európsku úniu aj na USA zhruba štvrtina z celkového objemu.
Ľudia siahajú po lacných potravinách
Táto bolesť zasahuje aj veľkú časť strednej vrstvy. V Bruseli, jednom z najbohatších európskych miest, stáli nedávno večer učitelia a zdravotné sestry v rade, aby získali potraviny za polovičnú cenu z korby kamiónu. Predajca Happy Hours Market zhromažďuje v supermarketoch potraviny s blížiacim sa dátumom spotreby a inzeruje ich prostredníctvom aplikácie. Zákazníci si môžu objednať potraviny skoro popoludní a večer si ich vyzdvihnúť za zníženú cenu.
„Niektorí zákazníci mi hovoria, že vďaka nám môžu jesť mäso dvakrát až trikrát týždenne,“ hovorí Pierre van Hede, keď rozdával debny s potravinami.
Podobné služby sa objavujú v celom regióne a propagujú sa ako spôsob, ako znížiť plytvanie potravinami a zároveň ušetriť peniaze. Spoločnosť TooGoodToGo bola založená v Dánsku v roku 2015 a predáva zvyšky potravín z obchodov a reštaurácií. V celej Európe má už 76 miliónov registrovaných užívateľov, čo je zhruba trojnásobok počtu z konca roku 2020.
Aj v Nemecku ponúkajú „zachránené“ potraviny vrátane tých s uplynutým dátumom spotreby. V internetovom obchode ich má firma Sirplus, ktorá vznikla v roku 2017. Rovnakú ponuku má aj firma Motatos, ktorá vznikla vo Švédsku v roku 2014 a teraz pôsobí vo Fínsku, Nemecku, Dánsku a Británii.
Menej míňajú za mäso
Aj výdavky za luxusné potraviny prudko klesli. Nemci vlani spotrebovali 52 kilogramov mäsa na osobu, čo bolo o osem percent menej ako v predchádzajúcom roku a najmenej od začiatku výpočtov v roku 1989. Aj keď to čiastočne odráža spoločenské obavy o zdravé stravovanie a životné podmienky zvierat, podľa odborníkov tento trend urýchlili ceny mäsa, ktoré v posledných mesiacoch vzrástli až o 30 percent.
Nízke výdavky a zlé demografické vyhliadky znižujú atraktivitu Európy pre mnoho podnikov od spotrebiteľského gigantu Procter & Gamble po impérium s luxusným tovarom LVMH, ktoré čoraz väčšiu časť tržieb vytvára v Severnej Amerike. „Americký spotrebiteľ je odolnejší ako ten európsky,“ povedal v apríli finančný riaditeľ spoločnosti Unilever Graeme Pitkethly.
Ekonomika eurozóny podľa údajov Medzinárodného menového fondu (MMF) za posledných 15 rokov vzrástla približne o šesť percent, zatiaľ čo americká ekonomika o 82 percent. Podľa správy, ktorú tento mesiac vypracovalo nezávislé Európske centrum pre medzinárodnú politickú ekonómiu, je priemerná krajina Európskej únie chudobnejšia v prepočte na hlavu ako akýkoľvek štát USA, s výnimkou Idaha a Mississippi. Ak bude súčasný trend pokračovať, bude v roku 2035 rozdiel medzi HDP na obyvateľa v USA a v Európskej únii rovnako veľký, ako je dnes rozdiel medzi Japonskom a Ekvádorom, uvádza správa.
Slabý ekonomický rast a zvyšovanie úrokových sadzieb zaťažujú štedré európske sociálne štáty, ktoré poskytujú obľúbené zdravotné služby a dôchodky. Európske vlády zisťujú, že staré recepty na riešenie tohto problému sú buď nedostupné, alebo prestali fungovať.
Netlačte na zvýšenie miezd, radí ekonóm
Hlavný ekonóm britskej centrálnej banky Huw Pill v apríli občanov Británie varoval, že sa musia zmieriť s tým, že sú chudobnejší. Vyzval ich tiež, aby prestali tlačiť na zvyšovanie miezd. „Áno, všetci sme na tom horšie,“ povedal a dodal, že snaha kompenzovať rastúce ceny vyššími mzdami by len podporila ďalší rast inflácie.
Pretože európske vlády musia zvyšovať výdavky na obranu aj vzhľadom na rast nákladov na úvery ekonómovia očakávajú, že sa budú zvyšovať dane aj naďalej. To ešte zvýši tlak na spotrebiteľov. Dane v Európe sú pritom už teraz v porovnaní s ostatnými bohatými krajinami vysoké, zodpovedajú zhruba 40 až 45 percentám HDP v porovnaní s 27 percentami v USA. Americkí zamestnanci si z výplaty odnášajú takmer tri štvrtiny, keď sa vezmú do úvahy už zaplatené dane z príjmov a sociálne zabezpečenie. Napriek tomu francúzskym a nemeckým zamestnancom zostáva len polovica výplaty.
Chudoba Európy posilnila rady odborov, ktoré na celom kontinente naberajú desiatky tisícok členov. Zvrátil sa tak desaťročie trvajúci pokles členskej základne. Vyššia organizovanosť v odboroch sa však nemusí prejaviť v plnších peňaženkách členov. Množstvo zamestnancov totiž uprednostňuje viac voľného času pred vyššími príjmami, a to aj vo svete, kde sa špirálovito zvyšuje nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Veľa odborových zväzov na to prihliada a podporuje to.