Ruská centrálna banka na dnešnom zasadnutí svojho výboru pre menovú politiku zvýšila základnú úrokovú sadzbu o jeden percentuálny bod na 8,50 percenta. Je to výraznejšie zvýšenie, ako sa čakalo. Centrálna banka na svojej internetovej stránke uviedla, že sprísnila menovú politiku, pretože slabý rubeľ zvýšil inflačný tlak spôsobený napätou situáciou na trhu práce a silným spotrebiteľským dopytom. Je to prvá zmena úrokovej sadzby od vlaňajšieho septembra.
Zvyšovanie úrokových sadzieb pomáha obmedzovať infláciu, zároveň však zvyčajne brzdí hospodársku aktivitu. Centrálna banka dnes však napriek zvýšeniu úrokov zlepšila odhad tohtoročného rastu ruskej ekonomiky. Banka teraz predpokladá, že hrubý domáci produkt Ruska sa v tomto roku zvýši o 1,5 až 2,5 percenta, zatiaľ čo predtým rast odhadovala iba na 0,5 až 2,0 percenta, napísala agentúra Reuters.
Ekonomika klesla
V minulom roku ruská ekonomika podľa štatistického úradu klesla o 2,1 percenta. Prognózy, vrátane odhadov ruských úradov, pritom tesne po začiatku útoku ruských vojsk na Ukrajinu predpovedali, že ruská ekonomika vykáže za rok 2022 viac ako desaťpercentný pokles. Rusko sa kvôli útoku na Ukrajinu stalo terčom rozsiahlych sankcií zo strany Európskej únie, Spojených štátov aj ďalších západných krajín.
Centrálna banka po invázii ruských vojsk na Ukrajinu vlani koncom februára zvýšila základnú sadzbu na 20 percent, aby podporila kurz rubľa a obmedzila inflačné tlaky. Postupne však toto mimoriadne opatrenie zmiernila a od septembra držala úroky na stabilnej úrovni. To bolo za viac ako sedem rokov najdlhšie obdobie, v ktorom svoju menovú politiku nezmenila.
"Nárast domáceho dopytu prevyšuje možnosti rozšírenia výroby, a to aj pre obmedzenú dostupnosť pracovných zdrojov," uviedla centrálna banka. To podľa nej posilňuje pretrvávajúce inflačné tlaky v ekonomike, takže inflačné očakávania sa zvýšili. Vývoj domáceho dopytu a znehodnotenie rubľa od začiatku tohto roka tak výrazne posilňujú proinflačné riziká. Cieľom banky je na budúci rok vrátiť infláciu na štvorpercentný inflačný cieľ.
Energie sa zlacňujú
"Tempo globálneho ekonomického rastu spomaľuje, a to sa odráža aj na cenách ruského exportného tovaru. Plyn, uhlie a hnojivá na globálnom trhu zlacňujú. Ruský export je tak pod dvojitým tlakom – ako zo strany sankcií, tak ekonomického cyklu, "uviedla na následnej tlačovej konferencii guvernérka centrálnej banky Elvira Nabiullinová. Medzi ďalšie preinflačné riziká podľa nej patrí "ostrejší presun depresie rubľa do cien a trvalo vysoké inflačné očakávania". Významným rizikom podľa nej zostáva zhoršenie vonkajších podmienok vrátane možného sprísnenia sankcií.
"Oveľa väčšie zvýšenie úrokových sadzieb, ako sa čakalo - o 100 bázických bodov... podčiarkuje obavy tvorcov menovej politiky z inflačných rizík," povedal hlavný ekonóm pre oblasť rozvíjajúcich sa trhov v spoločnosti Capital Economics William Jackson. "A aj keď si nemyslíme, že sprísňovanie menovej politiky bude na nasledujúcich zasadnutiach pokračovať tak razantne, teraz očakávame ďalšie zvýšenie minimálne o 100 bázických bodov do konca roka," dodal.
Medziročná miera inflácie v posledných mesiacoch klesla pod štvorpercentný cieľ banky v dôsledku vysokej porovnávacej základne z minulého roka, keď sa inflácia dostala na najvyššiu úroveň za posledných 20 rokov. Teraz je na 3,86 percenta a opäť sa zvyšuje, uviedlo tento týždeň ministerstvo hospodárstva.
Centrálna banka si ponecháva otvorenú možnosť ďalšieho zvýšenia kľúčových sadzieb na svojich najbližších zasadnutiach. Podľa prognózy centrálnej banky sa vzhľadom na nastavenie menovej politiky medziročná inflácia tento rok dostane na 5,0 až 6,5 percenta, aby sa v roku 2009 vrátila na štyri percentá.
Analytici v ankete agentúry Reuters odhadovali, že ruská centrálna banka základnú sadzbu zvýši o pol percentuálneho bodu. Najbližšie zasadnutie menového výboru sa uskutoční 15. septembra.