Pred irackou centrálnou bankou v Bagdade v stredu demonštrovali desiatky ľudí kvôli sankciám, ktoré minulý týždeň zaviedli Spojené štáty na 14 irackých bánk.
Americké ministerstvo financií ich zdôvodnilo podozrením z prania špinavých peňazí a transakciami s Iránom, čo banky odmietli. Informovala o tom dnes agentúra AP. Sankcie sa teraz týkajú už zhruba tretiny irackých súkromných bánk.
Postihnuté iracké banky vyzvali irackú vládu, aby im pomohla situáciu vyriešiť. Podľa nich americké sankcie majú vplyv nielen na miestny kurz dolára, ale tiež bránia zahraničným investíciám, toľko potrebným pre irackú infraštruktúru zničenú vojnou.
Demonštranti pred centrálnou bankou v Bagdade volali aj po opatreniach na zastavenie rastu inflácie. Manifestáciu organizovala skupina, ktorá si hovorí Októbroví revolucionári a ktorá stojí aj za masovými protestmi v Iraku z roku 2021.
"Zákaz pre takmer tretinu súkromných (irackých) bánk obchodovať s americkým dolárom bude mať negatívny dopad v mnohých oblastiach," povedal v stredu na tlačovej konferencii v Bagdade Hajdar Šamá, majiteľ jednej z postihnutých bánk.
Vyzval "bratov v irackej vláde", aby zabránili škodám, ktoré takéto opatrenie bude mať na iracký bankový sektor. "Naše banky nemajú nič do činenia s politikou, sú to nezávislé finančné inštitúcie," dodal Šamá.
Vedenie irackej centrálnej banky obavy o bankový sektor odmietlo s tým, že ostatné banky sú schopné potreby trhu na dolárové transakcie pokryť. Len za dva dni po sankciách ale podľa AP stúpol kurz dolára k irackej mene z 1470 dinárov za dolár na 1570 dinárov za dolár.
Sankcionované banky nesmú vykonávať len dolárové operácie, v ostatných zahraničných menách a domácej mene transakcie robiť ďalej.