Japonská ekonomika v druhom štvrťroku vzrástla v celoročnom prepočte o šesť percent. Tempo rastu bolo najvyššie od konca roka 2020, najmä vďaka vysokému vývozu automobilov a oživeniu cestovného ruchu.
Nečakane sa však znížila súkromná spotreba. Vyplýva to z predbežných údajov, ktoré dnes zverejnila japonská vláda. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom reálny hrubý domáci produkt vzrástol o 1,5 percenta.
Zotavovanie sa
Analytici očakávali, že HDP sa zvýši ročným tempom 3,1 percenta a medzikvartálne o 0,8 percenta. Za január až jún ekonomika po revízii vzrástla o 3,7 percenta.
Export sa zvýšil o 3,2 percenta. Vývoz áut sa v poslednom čase zotavuje z predchádzajúcej stagnácie spôsobenej nedostatkom čipov a ďalších dielov. Ekonomiku podporil tiež návrat zahraničných turistov po zrušení obmedzení súvisiacich s pandémiou choroby covid-19.
Súkromná spotreba však v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom klesla o 0,5 percenta, pretože rast cien negatívne ovplyvnil predaj potravín a domácich spotrebičov. Súkromná spotreba sa na raste HDP v Japonsku podieľa z viac ako polovice.
Analytici upozorňujú, že vysoký rast ekonomiky nebude pravdepodobne udržateľný, ak bude ťahaný iba vývozom. Verejný dopyt, ktorý zahŕňa vládne výdavky, stúpol o 0,3 percenta.
Pokles dovozu
"Najväčším faktorom bol pokles dovozu, ktorý tlačil HDP nahor," povedal agentúre Reuters hlavný ekonóm výskumného ústavu Shinkin Central Bank Research Institute Takumi Cunoda. "To neznamená silné oživenie japonskej ekonomiky. "
Niektorí analytici sa domnievajú, že signály oživenia prinútia japonskú centrálnu banku, aby pristúpila k zmene politiky a presunula sa k zvyšovaniu sadzieb.
Bank of Japan, ako sa táto inštitúcia niekedy tiež označuje, už niekoľko rokov uplatňuje mimoriadne uvoľnenú menovú politiku s nulovými alebo zápornými úrokovými sadzbami, aby podporila ekonomiku sužovanú poklesom spotrebiteľských cien.
Centrálne banky v Spojených štátoch aj eurozóne naopak úroky zvyšujú pre vysokú infláciu. Cunoda sa však domnieva, že centrálna banka zatiaľ ponechá súčasnú menovú politiku a zaujme vyčkávací postoj.
Deflácia, teda pokles cien, signalizuje stagnáciu a môže byť pre ekonomiku vážnym problémom. Nedávne údaje však ukazujú, že japonská ekonomika sa zrejme postupne zotavuje a vymaňuje sa zo stagnácie a deflácie. Situáciu však komplikuje skutočnosť, že vyššie úrokové sadzby môžu zdražieť úvery a prispieť k spomaleniu práve v čase, keď ekonomika začína oživovať.