Miera inflácie v eurozóne sa v auguste nezmenila a zostala na úrovni 5,3 percenta, uviedol v rýchlom odhade únijný štatistický úrad Eurostat. Analytici pritom čakali ďalšie zmiernenie tempa rastu, a to na 5,1 percenta.
Takzvaná jadrová inflácia, očistená o kolísavé ceny energií a potravín, sa podľa očakávania znížila na 5,3 percenta z júlovej hodnoty 5,5 percenta.
Miera inflácie naďalej zostáva výrazne nad dvojpercentným cieľom, ktorý pre cenovú stabilitu stanovila Európska centrálna banka. Tá očakáva, že na túto hodnotu sa inflácia dostane ku koncu roka 2025, čo však považujú niektorí zástupcovia centrálnej banky za príliš neskoro.
Sme najhorší
V rýchlom odhade nie sú dáta za tie členské krajiny Európskej únie, ktoré nie sú zároveň v eurozóne. Túto širšiu štatistiku zverejní Eurostat v septembri.
Najviac sa v auguste zvýšili ceny v kategórii potraviny, alkohol a tabak, kde medziročný rast dosiahol 9,8 percenta. Je to však spomalenie oproti júlovému tempu 10,8 percenta. Druhý najvýznamnejší vplyv na infláciu mali v auguste služby, kde rast spomalil na 5,5 percenta z júlových 5,6 percenta. Ceny energií sa medziročne znížili o 3,3 percenta, a nadviazali tak na júlový pokles o 6,1 percenta.
Najhoršie zo všetkých 20 krajín eurozóny z hľadiska inflácie zostáva Slovensko, kde v auguste dosiahla 9,6 percenta. Avšak zaznamenala spomalenie oproti júlu, kedy bola o 0,7 percentuálneho bodu vyššia.
Najnižšiu infláciu v eurozóne mali v auguste Belgicko a Španielsko, a to 2,4 percenta. Trojicu krajín s najnižšou infláciou uzatvára Cyprus s troma percentami.
Skončí sa rast úrokov?
ECB v snahe bojovať s vysokou infláciou od vlaňajška zvyšuje základné úrokové sadzby. V júli základný úrok zvýšila o štvrť percentuálneho bodu na 4,25 percenta. Depozitná sadzba, teda tá, za ktorú si môžu banky u ECB bezpečne uložiť prebytočné peniaze, sa zvýšila tiež o štvrť percentuálneho bodu a dostala sa na rekordných 3,75 percenta.
V názore na to, či ECB zvýši úroky aj v septembri, alebo či ich už meniť nebude, sú však analytici rozdelení. Trh sa prikláňa k možnosti, že centrálna banka v septembri zvyšovanie úrokov pozastaví a neskôr v tomto roku ich zvýši naposledy. Od polovice budúceho roka analytici väčšinou počítajú so znižovaním úrokov.