Zadlženie Európskej únie v druhom štvrťroku kleslo na 83,1 percenta hrubého domáceho produktu z hodnoty 85,9 percenta pred rokom. Vo svojej predbežnej správe to dnes uviedol štatistický úrad Eurostat.
Najvyššie zadlženie v EÚ má naďalej Grécko, kde to bolo 166,5 percenta HDP, nasleduje Taliansko s hodnotou 142,4 percenta a Francúzsko, kde zadlženie dosiahlo 111,9 percenta. Slovenský dlh dosiahol 59,6 percenta.
Nad 100 percentami v pomere k výkonu ekonomiky je zadlženie celkom v šiestich únijných krajinách. Naopak najnižšie zadlženie malo na konci druhého štvrťroka Estónsko s hodnotou 18,5 percenta, ďalej Bulharsko a potom Luxembursko.
Štátny dlh za celú EÚ sa ku koncu druhého štvrťroka v absolútnych číslach zvýšil nad 13,67 bilióna eur, zatiaľ čo pred rokom presahoval 13,15 bilióna eur.
Zadlženie EÚ sa znížilo aj proti koncu prvého štvrťroka, kedy predstavovalo 83,4 percenta HDP. Čo sa týka len eurozóny, jej zadlženie sa v druhom štvrťroku znížilo na 90,3 percenta z hodnoty 90,7 percenta na konci prvého štvrťroka a 93,5 percenta pred rokom.
Deficit verejných financií EÚ ako celku potom v druhom štvrťroku podľa sezónne prepočítaných údajov dosiahol 3,2 percenta HDP, a zvýšil sa tak proti deficitu 2,3 percenta HDP v rovnakom období vlani, oznámil Eurostat.
Fiškálne pravidlá Európskej únie známe ako Pakt stability a rastu vyžadujú, aby verejný dlh neprekročil 60 percent HDP a rozpočtové deficity tri percentá HDP. Brusel však platnosť paktu v roku 2020 pozastavil kvôli hospodárskym dopadom pandémie COVID-19. Jeho mimoriadne uvoľnenie potom predĺžil, najmä kvôli energetickej kríze čiastočne spôsobenej vojnou na Ukrajine.