Maďarský rozpočet zaťažuje splácanie úrokov z vládnych dlhopisov. V prvých troch kvartáloch minulého roka na ne vláda v Budapešti musela vyčleniť 2,5 bilióna forintov, čo je dvakrát toľko ako v rovnakom období predvlani, vyplýva z údajov maďarského štatistického úradu.
Krajina tak čelí najvyšším nákladom na obsluhu dlhu v pomere k veľkosti svojej ekonomiky v celej Európskej únii a predstihla Taliansko, píše agentúra Bloomberg.
Maďarská centrálna banka minulý mesiac odhadla, že náklady na obsluhu verejného dlhu v roku 2023 predstavovali 4,3 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Tento rok podľa nej klesnú len mierne na 4,2 percenta HDP.
Taliansko podľa Bloombergu vlani vydalo na obsluhu verejného dlhu 3,8 percenta. Česká republika naň vyčlenila 1,3 percenta HDP.
Maďarsko sa v stredu stalo jednou z prvých krajín rozvíjajúcich sa trhov, ktorá predala dolárové dlhopisy, aby uspokojila svoje rastúce finančné potreby. Krajina v minulom roku zvýšila objem pôžičiek, pretože potrebuje dorovnať chýbajúce prostriedky z fondov EÚ, ktoré jej únia pozastavila pre obavy z úplatkárstva a o stav právneho štátu za vlády premiéra Viktora Orbána.
Vzhľadom na to, že prostriedky z EÚ sú v nedohľadne, Maďarsko vlani zvýšilo emisie forintov a zaplatilo vysokú prémiu za retailové dlhopisy viazané na infláciu. Tá podľa odhadov centrálnej banky totiž vlani v priemere predstavovala necelých 18 percent.
Vyššie úrokové platby predstavujú záťaž pre vládu. Ťažiť z nich ale budú maďarskí občania, ktorí si vládne dlhopisy nakúpili, čo po recesii v roku 2023 podporí oživenie domácej spotreby, napísal v stredu minister hospodárstva Marton Nagy v článku na spravodajskom webe Index.