Francúzsko a Taliansko sa dlhodobo radia k najmenej rozpočtovo zodpovedným štátom v Európskej únii. Ich dlhové zaťaženie, navyše po koronavírusovej pandémii, naďalej rastie a tamojší politici sa snažia prísť s riešením. Obe ekonomiky v súčasnej chvíli plánujú, že dodatočné peniaze do svojich rozpočtov získajú predovšetkým od ziskových firiem.
Podpora domácností aj firiem počas pandémie choroby covid-19, náklady súvisiace s ruskou vojnou na Ukrajine aj vysokou infláciou či nakumulované dlhy z rokov minulých.
Nová francúzska vláda čelí prehlbovaniu deficitu a rastúcemu dlhu.
To sú príklady dôvodov, prečo sa Francúzsko či Taliansko momentálne snažia nájsť riešenie, ktoré by aspoň čiastočne pomohlo vyriešiť ich dlhový problém. Zdá sa, že si to odnesú najmä podniky, píše agentúra Bloomberg.
Prípadné opatrenia voči firmám s vysokými ziskami a proti najbohatšej vrstve spoločnosti môžu pomôcť francúzskej i talianskej vláde k tomu, aby sa vyhli krokom, ktoré v týchto ekonomikách robili počas dlhovej krízy okolo roku 2010. Tamojší politici zároveň týmto spôsobom môžu dať bežnému voličstvu najavo, že pri riešení dlhového bremena nie sú sami.
Narušenie istoty a strašiak pre investorov?
Zvýšenie daní pre podniky sa však na druhej strane môže javiť ako pomerne krátkodobé riešenie pre krajiny, ktoré nutne potrebujú radikálnejšiu reformu verejných financií.
Ide tak o veľkého strašiaka predovšetkým pre podnikateľov. Tí francúzski aj talianski sa teraz začínajú vo väčšej miere obávať, ako dlho môžu takéto opatrenia platiť a o koľko viac si v praxi priplatia. Niektoré priemyselné odvetvia francúzskej a talianskej ekonomiky už stihli prebiehajúce diskusie o zvýšení daňovej záťaže ostro skritizovať.
V centre momentálnej pozornosti je najmä Francúzsko. Tamojší prezident Emmanuel Macron v stredu zatiaľ podporil dočasné zdanenie najväčších spoločností v krajine, čo znamenalo výrazný odklon od jeho predchádzajúceho pro-podnikateľského postoja.
„Dočasné zvýšenie daní pre firmy je okamžitým a hmatateľným zlepšením pre verejné financie. Tento druh opatrení však príliš neprispieva k zlepšeniu dlhodobej fiškálnej udržateľnosti a naopak vytvára ďalšiu neistotu ohľadom celkovej stability daňového systému. Znižuje stimuly k investíciám a prináša aj iné dlhodobé ekonomické a fiškálne náklady,“ povedal pre Bloomberg Jamie Rusk, hlavný ekonóm Bloomberg Economics pre oblasti Európy.
Maastrichtské kritériá splní Francúzsko o päť rokov
Francúzska vláda plánuje na budúci rok ušetriť zhruba 60 miliárd eur, a to vďaka kombinácii nižších výdavkov a zvýšenia daní. Kvôli tomu by sa francúzsky deficit rozpočtu mal z tohtoročných približne 6,1 percenta HDP znížiť na asi päť percent HDP.
Maastrichtské kritériá Európskej únie však jasne hovoria o tom, že deficit by každá členská krajina mala držať pod hranicou troch percent. Na túto úroveň sa však Francúzsko dostane najskôr v roku 2029.
Necelých 20 miliárd eur by Francúzsko malo získať vďaka dočasnému zvýšeniu pre bohatých jednotlivcov. Veľké firmy budú musieť bojovať s vyšším ekologickým zdanením. Medzinárodné združenie leteckej dopravy označilo francúzske plány za katastrofálne a jeho riaditeľ Willie Walsh uviedol, že odpoveďou na ťažkú rozpočtovú situáciu Francúzska nemôže byť zdanenie produktívnych častí ekonomiky.
O deň neskôr ako Francúzsko sa k podobným úsporným opatreniam odhodlal aj taliansky minister financií, ktorý tiež prišiel so zvýšením dane podnikom, ktoré najviac profitovali zo silne turbulentných posledných rokov.
Oznámenie súvisí s faktom, že Taliansko sa usiluje o zníženie svojho rozpočtového deficitu pod hranicu troch percent v roku 2026 z doterajších 3,8 percenta očakávaných pre rok 2024.