Veľkí ropní hráči sa vydávajú do neprebádaných vôd. Doslova. Spoločnosti ako Chevron, ExxonMobil, British Petroleum (BP) či Shell investujú do infraštruktúry potrebnej na podmorskú ťažbu čierneho zlata. Jedným z najnovších dôkazov je ropná plošina s názvom Vito, ktorá vznikla v Mexickom zálive pod patronátom Shell.
Ropný priemysel sa očividne spolieha na predpoklad, že spoločnosť bude ešte desaťročia túžiť po fosílnych palivách. Denník Financial Times (FT) dokonca píše o renesancii podmorskej ťažby.
„Spoločnosti tento rok nalejú do odvetvia takmer 104 miliárd dolárov,“ uvádza rešpektované médium, pričom sa opiera o dáta energetickej konzultačnej spoločnosti Rystad Energy. Do roku 2027 by sa toto číslo mala dokonca zvýšiť na približne 140 miliárd dolárov.
To všetko napriek odporu klimatických aktivistov. Aj na klimatickom samite OSN COP29 v azerbajdžanskom Baku zazneli výčitky na adresu Shell a BP. Firmy údajne sabotujú politické úsilie o prechod na zelené energetické zdroje.
„Zlyhali sme, keď sme podporovali rozvoj (podmorskej ťažby, pozn. red.) a dovolili vŕtať hlbšie a hlbšie bez toho, aby sme dôkladne zvážili riziká,“ uviedol profesor morských štúdií Donald Boesch. Ropní giganti však majú na ekológov pripravený arzenál protiargumentov.
„Nie je to čiernobiele“
Zdôrazňujú, že dopyt po rope neutícha a naznačujú, že rapídne zníženie produkcie by spôsobilo skokový nárast cien a tým pádom ekonomický chaos. V záujme zachovania stability trhu je preto podľa ropných producentov výhodnejšie znižovať produkciu postupne.
Zostáva vám 70% na dočítanie.

