Západné sankcie podľa ruských predstaviteľov hatia plány Moskvy pripútať k sebe pevnejšie bývalé krajiny Sovietskeho zväzu a vytvoriť ekonomické väzby so štátmi globálneho juhu. Podľa denníku Financial Times to vyplýva z uniknutej správy ruskej vlády. Píše, že tento interný dokument, ktorý vlani v apríli predstavil ruský premiér Michail Mišustin, prináša informácie o tom, ako ruská invázia na Ukrajinu poškodila vzťahy s niektorými z najbližších spojencov Moskvy.
Správa pripúšťa, že Západ svojím ekonomickým nátlakom vrazil klin medzi Rusko a niektorých z jeho najbližších obchodných partnerov. Ambíciou Moskvy je pritom obnoviť si prístup ku globálnemu obchodu a postaviť Rusko do stredu eurázijského obchodného bloku, ktorý by čo do ekonomického vplyvu konkuroval Spojeným štátom, Európskej únii a Číne.
Obchodný blok
Ruský kabinet podľa FT so správou oboznámil niekoľko desiatok vysokopostavených vládnych činiteľov a šéfov niektorých najväčších ruských štátnych firiem. Prezentácie sa zúčastnil tiež politológ Sergej Karaganov známy svojimi radikálnymi názormi ohľadom prístupu k Európe a k Ukrajine a nacionalistický ideológ Alexander Dugin.
Rusko vznik obchodného bloku považuje za dôležitý dlhodobý projekt časovo presahujúci prípadné rokovania so Západom o budúcnosti Ukrajiny, píšu FT. Má mu pomôcť ukotviť jeho pozíciu na globálnej scéne a prepojiť ho s krajinami globálneho juhu tak, aby všetky strany získali prístup k nerastným surovinám a rozvíjali vzájomné finančné a dopravné väzby. Spájať by ich mal spoločný "náhľad na svet, kde by sme my písali pravidlá pre nový svet a mali vlastnú sankčnú politiku", uvádza sa v správe. Zároveň sa v nej však pripúšťa, že Rusku v návrate na svetovú scénu stoja prekážky.
Podľa dokumentu západné krajiny s úspechom vyvíjajú tlak na stredoázijské krajiny, aby sa riadili protiruskými sankciami. Ide o politiku "cukru a biča", keď tieto postsovietske krajiny dostávajú možnosť vstúpiť na globálne trhy, dopravné koridory a do dodávateľských reťazcov, ktoré sa vyhýbajú Rusku.
Profit zo sankcií
Spojenci Moskvy profitujú zo sankcií, ktoré ruské firmy vyháňajú z Ruska a nútia ich presúvať výrobu inam. Stredoázijské republiky tiež žiadajú dodatočné poplatky, ktoré im majú kompenzovať riziko, ktoré obnáša porušovanie protiruských sankcií.
Správa podľa FT upozorňuje na to, že stredoázijské krajiny využívajú "zraniteľnosti" Ruska a snažia sa bez neho integrovať v zoskupeniach, ako je Organizácia turkických štátov. Tieto štáty podľa Moskvy prehodnocujú "našu kolektívnu históriu", propagujú angličtinu ako druhý jazyk namiesto ruštiny, prijímajú západné vzdelávacie štandardy a posielajú svoje elity na západné školy.
FT pripomínajú, že Kazachstan, najväčšia stredoázijská ekonomika, ruský vpád na Ukrajinu odsúdil, odmietol uznať ruské územné zisky a snažil sa preukázať, že sa riadi západnými sankciami proti Moskve. Naopak Kirgizsko sa postavilo na stranu Ruska a údajne mu poslúžilo ako dôležitý aktér pri obchádzaní sankcií.
Tieto krajiny sa budú musieť "rozhodnúť ohľadom svojho postoja voči Rusku", uvádza správa bez ďalších podrobností.
Ako úspešný príklad podriadenia postsovietskej krajiny vplyvu Moskvy správa spomína Bielorusko, uvádza FT. Pripomína sa v nej výzva bieloruského autoritárskeho lídra Alexandra Lukašenka z roku 2018, keď volal po znížení ekonomického prepojenia svojej krajiny s Ruskom, a naopak vyhlásenie, ktoré Lukašenko predniesol o šesť rokov neskôr. Povedal, že Bielorusko bude vždy spojené s Ruskom.