Dôvera investorov v nemeckú ekonomiku sa pred blížiacimi sa predčasnými parlamentnými voľbami výrazne zvýšila. Jej index tak vo februári zaznamenal najprudší nárast za posledné dva roky. Informoval o tom dnes nemecký hospodársky inštitút ZEW.
Index dôvery investorov tento mesiac vzrástol na 26 bodov z januárových 10,3 bodu. Dostal sa tak na najvyššiu úroveň od vlaňajšieho júla. Analytici pritom v ankete agentúry Reuters predpovedali miernejší nárast, a to na 20 bodov.
"Krátko pred spolkovými voľbami sa ekonomické očakávania zreteľne zlepšili. Za rastúcim optimizmom pravdepodobne stojí nádej, že nová nemecká vláda bude akcieschopná," uviedol prezident inštitútu ZEW Achim Wambach. Hospodársky rast by podľa neho malo podporiť aj oživenie súkromnej spotreby a znižovanie úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou (ECB).
Predčasné parlamentné voľby sa budú konať už v nedeľu. Na začiatku vlaňajšieho novembra sa totiž rozpadla trojčlenná koaličná vláda kancelára Olafa Scholza.
Správa o raste dôvery investorov prichádza v čase výrazného posilňovania nemeckých akcií. Hlavný index nemeckej burzy DAX tento týždeň prvýkrát v histórii prekročil 22 800 bodov. Od začiatku roka si pripisuje vyše 14 percent, k jeho rastu prispievajú okrem iného nádeje na prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou.
Hrubý domáci produkt (HDP) Nemecka sa vlani znížil o 0,2 percenta, pokles tak vykázal už druhý rok po sebe. Nemecká vláda koncom januára predpovedala, že v tomto roku sa HDP zvýši o 0,3 percenta. V októbri pritom tohtoročný rast odhadovala na 1,1 percenta.
Výrazne pesimistickejšia ako vláda je teraz Nemecká priemyselná a obchodná komora (DIHK). Tá minulý týždeň predpovedala, že nemecká ekonomika tento rok tretí rok za sebou klesne, HDP sa podľa jej prognózy zníži o 0,5 percenta.
Šéfka DIHK Helena Melniková uviedla, že Nemecko by tak zažilo najdlhšie obdobie hospodárskeho útlmu v povojnovej histórii. Zároveň vyzvala politikov, aby po predčasných voľbách konečne znovu poskytli jasné impulzy pre hospodársky rast.
Reformy by podľa DIHK mali zahŕňať zníženie byrokracie a zabezpečenie cenovo dostupnej energie, funkčnej infraštruktúry a konkurencieschopnej daňovej záťaže.