Rusko minulý rok zaznamenalo rekord v objeme prepraveného nákladu severnou trasou, ktorá skracuje čas cesty medzi Európou a Áziou. Topiaci sa arktický ľad pomáha Moskve presmerovať obchod, ktorý zasiahli sankcie po invázii ruskej armády na Ukrajinu. Informuje o tom agentúra AFP.
Ruský prezident Vladimir Putin pred spustením ukrajinskej ofenzívy propagoval arktickú cestu ako strategickú prioritu, pričom Rusko vybudovalo flotilu ôsmich jadrových ľadoborcov.
Konkurencia o arktické zdroje sa vyostrila, pretože otepľujúce sa podnebie otvorilo predtým ťažko prístupné námorné trasy.
Kampaň amerického prezidenta Donalda Trumpa za anexiu Grónska ešte zintenzívnila geopolitický a bezpečnostný rozmer boja o vplyv v regióne.
Moskva výrazne investovala do severnej námornej cesty, ktorá môže skrátiť čas prepravy nákladných lodí o 15 dní v porovnaní s trasou cez Suezský prieplav.
Klimatické zmeny spôsobili, že ruské jadrové ľadoborce môžu prejsť pozdĺž celého jeho severného pobrežia, aj keď niekedy s problémami.
Podľa Vladimira Panova z Rosatomu Moskva zaznamenala, že „dopravcovia v lete a na jeseň presmerovali svoj náklad do Ázie cez severnú trasu“.
„V uplynulých dvoch rokoch sme prešli na celoročnú prevádzku ľadoborcov,“ povedal v stredu (26. 3.) na fóre o rozvoji Arktídy v severoruskom prístavnom meste Murmansk.
Rusko sa dostalo aj do sporu so Západom pre jeho ambície pri rozvoji Arktídy. Predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí Vladislav Maslennikov v stredu obvinil Západ z „provokatívnej“ arktickej politiky.
„Pod rúškom ochrany životného prostredia a boja proti klimatickým zmenám sme svedkami pokračujúcich pokusov o de facto nekalú súťaž,“ povedal.
Napriek rastúcim objemom prepravovaného nákladu čelilo Rusko na severnej trase sérii logistických problémov.
V roku 2018 totiž Putin stanovil cieľ prepraviť 80 miliónov ton nákladu ročne touto trasou do roku 2024