V baníckom mestečku El Dorado na východe Venezuely obyvatelia so sebou nosia namiesto peňazí či platobných kariet zrnká zlata, ktoré v obchodoch vážia a ktoré slúžia ako platidlo pre každodenné nákupy.
Mestečko má názov po bájnom meste nesmierneho bohatstva. Väčšina jeho obyvateľov ale žije v chudobe, píše agentúra AFP.
"Zlato je požehnaním, ktoré nám dovoľuje si kúpiť, čo chceme, ale je potrebná tvrdá práca," hovorí štyridsaťosemročný José Tobias Tranquini, ktorý sa ťažbou zlata zaoberá.
Zlato na chodníku
Za gram zlatého prachu v obchode vypláca 80 až 100 dolárov. Tranquini vysvetľuje, že zlato nie je úplne stabilný zdroj príjmov. "Jeden deň v bani môže byť bez zárobku. Niektorí šťastlivci nájdu až kilo, ale ja som tu už dlho a také šťastie som ešte nemal," uvádza.
Obyvatelia El Dorada majú len obmedzený prístup k bankovým službám. Zlato by mohli predať v zmenárňach, ktorých sú v meste desiatky. Väčšina obyvateľov to ale nerobí. Na rozdiel od venezuelskej meny, ktorá za posledný rok stratila polovicu svojej hodnoty, zlato na hodnote nestráca.
El Dorado vzniklo ako vojenská pevnosť, ktorá mala zastaviť anglický útok v roku 1895. Názov odkazuje na mýtus, ktorý nie je ďaleko od pravdy. Starší obyvatelia rozprávajú, že keď pršalo, na hlinených cestách dediny sa objavovali zrnká zlata.
Nachádza sa v oblasti s veľkým nerastným bohatstvom, kde je nelegálna ťažba všadeprítomná. A všadeprítomné sú aj zločinecké gangy a guerillové skupiny, ktoré vyberajú výpalné alebo nelegálnu ťažbu rovno organizujú.
Hilda Carrerová prišla do El Dorada pred pol storočím, prilákaná ako mnoho iných zlatou horúčkou. V tej dobe to bola dedina medzi „džungľou a hadmi“. Dnes má takmer 5-tisíc obyvateľov.
Malé zlaté horúčky
"Bolo to tu škaredé," spomína sedemdesiattriročná žena vo svojom malom obchode, kde predáva fľaše s vodou za tri tisíciny gramu zlata, čo je zhruba 1,5 dolára. "Život dediny sa točí okolo baníkov," uvádza Carrerová. Hovorí, že obdobie pokoja striedajú objavy nových baní, pre čo majú miestny názov „bullitas“ alebo malé zlaté horúčky. "Sú tu dni, keď nepredám ani fľašu vody," dodáva.
Ekológovia poukazujú na silné negatívne dopady ťažby v regióne. Pri zrútení nelegálnych baní často umierajú aj desiatky ľudí. Kvôli aktivitám zločineckých gangov oblasť trpí aj násilím. Len v rokoch 2016 až 2020 zomrelo pri masakroch 217 ľudí.
Cesty z El Dorada do správneho strediska Tumerema lemuje mnoho mlynov, ktoré spracovávajú piesok, aby zachytili častice zlata. Na spracovanie jednej tony piesku sú potrebné štyri hodiny.
Výsledkom je zhruba jeden gram zlata za deň práce. "Používame ho na nákup jedla a toho, čo je potrebné pre mlyn," vysvetľuje jeden z pracovníkov. V rukách drží malý kameň, ktorý treba ešte zbaviť nečistoty zahrievaním nad horákom. "Nebezpečné sú výpary," uvádza muž s tým, že pri spracovaní je spaľovaná ortuť.