Predsedovia vlád Československej socialistickej republiky a Maďarskej ľudovej republiky podpísali 16. septembra 1977 v Budapešti medzištátnu zmluvu o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Zmluvu následne ratifikovali národné parlamenty a podpísali vtedajší prezidenti, Gustáv Husák a János Kádár. Výstavba elektrárne mala zabezpečiť výrobu elektrickej energie, posilnenie boja proti záplavám a zlepšenie navigácie na Dunaji. Záplavy v oblasti Gabčíkova boli v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch pomerne časté.
Problémy sa však zjavili v roku 1989, keď Maďarsko ukončilo práce na stavbe svojej časti a Československo tak muselo dielo dokončiť v pozmenenej podobe. Dôvodom stopnutia projektu a odstúpenia od zmluvy bolo podľa maďarskej strany vážne riziko pre životné prostredie a pre zásobovanie metropoly Budapešti vodou. Slovensko nebolo nadšené z vývinu udalostí a od Maďarska žiadalo, aby si splnilo všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy. K uvedeniu do prevádzky na svojom území nakoniec pristúpilo a zrodenie novej elektrárne sa tak datuje od 24. októbra 1992. Neskôr sa nepotvrdili žiadne negatívne prognózy odporcov výstavby. K zabráneniu envluironmentálnych škôd pomohla aj výstavba zdrže Hrušov - stupňa Čunovo, ktorý sa dokončil v roku 1997. V ten istý rok Medzinárodný súdny dvor potvrdil platnosť zmluvy z roku 1977 a vyhlásil vybudovanie náhradného riešenia, stupňa Čunovo, za oprávnené.