Stačili tri mesiace a v rebríčku miliardárov podľa magazínu Forbes nastali výrazné zmeny. Kým v marcovom výročnom vydaní za najlepšími Mark Zuckerberg na siedmom mieste s 54 miliardami ďaleko zaostával, v aktuálnej real-timovej zostave už predbehol aj Warrena Buffetta, má takmer 90 miliárd dolárov a je štvrtý. Prečo práve Zuckerberg patrí k jedným z víťazov krízy?
Mark Zuckerberg zarobil od začiatku roka 12,4 miliardy dolárov, a to najmä vďaka jeho podielu v spoločnosti Facebook, ktorý má v súčasnosti hodnotu 88 miliárd dolárov. Akcie spoločnosti Facebook zaznamenali od 18. marca, keď zaznamenali lokálne minimum, nárast o viac ako 70 percent, takže aj Zuckerbergov majetok zaznamenal podobný nárast. Technologickým spoločnostiam koronakríza veľmi neublížila. Akcie mnohých z nich sa dokonca dostali aj počas koronakrízy na nové maximá.
Kde vidíte hlavný dôvod?
Vďaka blokovacím opatreniam, zákazu vychádzania a práci z domu vzrástol počas koronakrízy dopyt po produktoch a službách spoločností pôsobiacich v technologickom sektore. Prejavilo sa to aj na náraste cien ich akcií. Spoločnosť Facebook pritom nie je výnimkou. Akcie týchto firiem sa v súčasnosti obchodujú v blízkosti historických maxím.
Warren Buffett, známy ako veštec z Omahy, o ktorom bolo známe, že ťaží najmä z kríz, sa prepadol o jednu priečku na štvrté miesto, i keď jeho majetok vzrástol o štyri miliardy. O čom to svedčí? Stráca klasické investovanie na burzách, ktorého modelovým príkladom je práve Buffett, dych, alebo sa aktuálna kríza líši od tých predchádzajúcich?
Súčasná koronakríza bola pomerne špecifickým typom krízy z dvoch dôvodov. Tým prvým je fakt, že centrálne banky zareagovali v predstihu. Začali rýchlo a vo veľkých objemoch podporovať ekonomiku formou monetárnych stimulov. Rovnako promptne zareagovali vlády, ktoré taktiež stimulovali ekonomiku formou fiškálnych podnetov. Masívne stimuly teda neposkytli veľa príležitosti pre hodnotových investorov, ako je Warren Buffett, na nákup lacných akcií. Podstatná časť poklesu akcií na finančných trhoch bola eliminovaná spomínanými stimulmi. Na trhoch teda bolo v porovnaní s minulými krízami oveľa menej príležitostí. Vo všeobecnosti boli akcie drahšie, dokonca sa dá povedať, že vzhľadom na danú situáciu nadhodnotené. Tradiční investori nemali veľa príležitosti na nákup, a teda z krízy nedokázali vyťažiť.
Aký je ten druhý dôvod, že táto kríza bola špecifická?
Vo všeobecnosti sa technologické spoločnosti považujú za rizikové, keďže ich ocenenie neodzrkadľuje súčasnú, ale budúcu, očakávanú hodnotu firmy. Počíta sa totiž s tým, že podniky dokážu expandovať exponenciálnym tempom. Práve preto v horších časoch akcie týchto spoločnosti klesajú ako prvé. Pokles býva zvyčajne výraznejší v porovnaní so spoločnosťami pôsobiacimi v iných odvetviach, keďže je ohrozené ich napredovanie. Ocenenie sa teda viac približuje k ich súčasnej reálnej hodnote, ktorá môže byť často niekoľkonásobne nižšia. Pri koronakríze však ich napredovanie a vyhliadky neboli ohrozené, ako som už spomenul, vďaka zákazu vychádzania či blokovacím opatreniam. Viedlo to k nárastu dopytu po produktoch týchto spoločností.
Magnáti z ktorých segmentov na tejto kríze celkovo najviac získali? A, naopak, ktoré odvetvia patria medzi hlavných porazených?
Ak urobíme porovnanie so začiatkom roka, z koronakrízy vyťažili najviac magnáti z technologického sektora a zo zdravotníctva. Najviac stratili magnáti pôsobiaci v energetickom sektore.
Zmenila táto kríza niečo natrvalo? Dá sa povedať, že niektorým sektorom – z hľadiska šancí na zisk miliárd – zatĺkla klinec do rakvy?
Nemyslím si, že zmenila niečo k horšiemu. Možno skôr k lepšiemu, pretože sa ukázalo, že štýl práce z domu je pre mnohé spoločnosti efektívny. Do budúcnosti by to mohlo podporovať technologické spoločnosti.
V rebríčku sa prepadli majitelia maloobchodnej siete Walmart – súrodenci Waltonovci, ktorí vypadli z prvej desiatky. A to i napriek tomu, že ich majetok zostal viac-menej rovnaký. Je to aj preto, že klasický konzervatívny maloobchod stráca dych, kým e-shop reprezentovaný Amazonom či technologické giganty výrazne rástli?
Áno, je to práve preto. Taktiež sa opäť treba vrátiť k tomu, že ľudia boli počas koronakrízy nútení nakupovať skôr online ako fyzicky, keďže mnohé predajne boli zatvorené.
Myslím si, že koronakríza určite zanechá nejaké stopy na správaní ľudí. Vo všeobecnosti sa dá očakávať, že ľudia budú viac využívať online služby aj v prípade nakupovania.