V utorok ste v Bratislave vystúpili na konferencii Jesenná ITAPA 2023 v diskusii nazvanej Inovácie a Plán obnovy. Ako by ste charakterizovali vzťah medzi týmito dvoma fenoménmi dnešnej doby? Sú práve inovácie základom budovania slovenskej i európskej pokrízovej obnovy a odolnosti?
Plán obnovy a odolnosti ako taký bol prijatý práve na to, aby sa európske ekonomiky dostali z ťažkých kríz – či už to bol covid-19, alebo následne inflačná a energetická kríza. Jednoznačne musí Slovensku pomôcť, aby sa dostalo na novú úroveň rozvoja. Samozrejme, je nevyhnutné, aby toto všetko bolo napojené na nový rastový model, keďže Slovensko sa ocitlo v pasci stredného príjmu. Musíme teda pracovať na krokoch, ktoré nám jednak poskytnú ďalší hospodársky rast a zároveň zvýšenú konkurencieschopnosť našej ekonomiky. A to vďaka prísunu kvalitnejších pracovných miest – či už cez zahraničné investície, alebo cez investície do inovačného potenciálu slovenských firiem.
Akú úlohu bude v tomto smere zohrávať vo vašej agende obnova vojnou zničenej Ukrajiny?
Ja ako podpredseda vlády budem mať vo svojej kompetencii práve koordináciu snáh o obnovu Ukrajiny. Už v súčasnej etape sú pritom zo zdrojov Európskej únie vyčleňované prostriedky na povojnovú obnovu Ukrajiny, ktorá však musí byť spojená s prístupovým procesom.
Čo to bude znamenať v praxi?
Ukrajina musí z jednej strany plniť kritériá na vstup do EÚ. Z druhej strany budú do ukrajinskej ekonomiky a spoločnosti plynúť masívne prostriedky na jej obnovu. A práve my ako susedná krajina sa musíme zapojiť do obnovy predovšetkým prihraničných regiónov susediacich so Slovenskom. Týka sa to hlavne Zakarpatia. Budeme teda hľadať viaceré možnosti, a to najmä v oblasti cezhraničnej spolupráce.
Do ktorých sektorov by mali prioritne prúdiť investície?
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 86% na dočítanie.
Zostáva vám 86% na dočítanie.