Občianske združenie Aj Ty v IT ste zakladali pred 12 rokmi s cieľom motivovať a podporovať dievčatá a ženy v oblasti informačných technológií. Zvýšili sa reálne za ten čas i vďaka vášmu úsiliu počty žien pracujúcich v IT alebo dievčat študujúcich tento segment?
Jednoznačne áno. Keď Aj Ty v IT v roku 2012 vzniklo, tak k prvému impulzu došlo práve tu, na Fakulte informatiky a informačných technológií (FIIT) Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, keďže vtedy mala asi tri až päť percent študentiek. Prvotná myšlienka bola teda taká, že chceme fakulte pomôcť, aby mala viac študentiek. Lenže časom som zistila, že tento problém nie je iba na tejto fakulte, ale plošne na všetkých školách. A to nielen na Slovensku, ale aj v Európe.
Preto ste začali spolupracovať aj s ďalšími školami?
Áno, a keď sme presiahli rámec fakultného projektu, tak sme založili štandardné občianske združenie. Pripomínam, že v tom čase bolo prierezovo na Slovensku na IT štúdiu z celkového počtu študentov okolo päť percent dievčat, či už by sme zobrali Bratislavu, Košice alebo Žilinu.
Dnes je to už lepšie?
V súčasnosti je to už zhruba 15 až 17 percent – podľa toho, na akej fakulte študujú. Stále to síce nie je dosť, ale zreteľne tam vidíme pokrok. A veríme, že aj my sme svojím dielom prispeli k tomu, aby počet študentiek naozaj narástol.
To hovoríme o mladých dievčatách. A čo ženy po skončení školy?
Čo sa týka dospelých žien, tam sa to číslo v reáli pohybuje okolo úrovne 15 percent z celkového počtu ľudí, ktorí pracujú v segmente IT. Za posledných 10 rokov tam došlo k nárastu okolo dvoch až troch percent, čo je stále málo. Skrátka sa nám to hýbe veľmi pomaly, keďže to je postupný proces. Kým na trh príde mladá slečna, musí absolvovať základnú, strednú aj vysokú školu. A až potom prejde do pracovného procesu, takže naozaj to chvíľku trvá.
Vychovávate dievčatá pre segment úplne od školských čias alebo sa venujete aj dospelým ženám, ktoré predtým s IT do kontaktu nikdy neprišli? Dá sa vôbec v takomto náročnom odvetví zaučiť úplne od začiatku ženy vo veku 30 či 40 rokov?
Ale dá. My to práveže robíme v oboch smeroch. Pretože problémom, ktorý na konci vnímame my všetci, a to vrátane firiem a spoločnosti, je to, že máme vo všeobecnosti málo IT odborníkov. A najmä málo žien. Ono sa však k tomu nedá pristúpiť iba akýmsi rýchlym riešením. Preto máme riešenia dlhodobé aj krátkodobé.
Môžete priblížiť obe riešenia?
Krátkodobé riešenie je presne to, čo spomínate v jednej z predchádzajúcich otázok. Máme ženu, ktorá má povedzme 35 či 40 rokov. A ju cez rôzne kurzy rekvalifikujeme. Dokáže tak začínať na rôznych pozíciách. To je rýchle riešenie. Avšak kontinuálne s tým riešime dlhodobý prístup, keď pracujeme s dievčatami od ôsmich rokov, to znamená od základnej školy. Potom s nimi veľmi intenzívne robíme na stredných školách. Osobne verím tomu, že tie dievčatá dostávajú najlepší prístup k IT vzdelávaniu práve v tomto školskom veku. A následne, keď už budú tými 30- či 40-ročnými ženami, na ktoré sa pýtate, tak sa nemusia po večeroch v kuchyni učiť programovať, respektíve získavať iné zručnosti.
Stáva sa i vďaka týmto vašim aktivitám Slovensko modelovým príkladom aj pre ostatné krajiny, ako pracovať so ženami v IT sektore?
Pred pár rokmi sme boli slovenským zastúpením v Európskej komisii vyhodnotení ako jedna z best practices, teda organizácií ponúkajúcich najlepšie postupy, ktoré dokážeme zdieľať. Keď komunikujeme s ostatnými partnerskými organizáciami, tak sa nám často stáva, že zistíme jednu vec – mnoho z nich sa zameriava iba na jednu časť. Napríklad naši susedia majú veľmi silný program zameraný na dospelé ženy. Niekde sa venujú čisto malým dievčatám, inde zase len študentkám na univerzite.
A vy máte celkový záber...
Presne tak. Tým, že naozaj pokrývame vzdelávanie od osem rokov až po dospelé ženy, tak tým sme schopní priniesť riešenie, ktoré reaguje pomerne rýchlo, ale zároveň si vytvára kompletnú líniu dievčat. A pri nej už vieme plus-mínus predikovať, koľko nám ich prechádza cez jednotlivé kurzy. To znamená, že dokážeme odhadnúť, koľko sa v akom horizonte postupne do IT dostane.
Sídlo máte na FIIT, predpokladám, že s fakultou spolupracujete, máte jej plnú podporu a rozvíjate aj spoločné projekty...
Jednoznačne máte pravdu. Naše občianske združenie sídli na fakulte od úplného začiatku. Jednak sa tešíme, že tu môžeme sedieť, máme tu už tri kancelárie. A zároveň keď potrebujeme organizovať workshopy pre dievčatá, môžeme využiť priestory fakulty. Je to prínosom takisto pre samotnú „FIITku“, keďže sa snažíme zvyšovať počet dievčat, ktoré tu študujú. Súčasne tiež komunikujeme s inými fakultami. Čiže je to viacstranná win-win situácia.
S ktorými fakultami spolupracujete?
Ako som už spomínala, sú to vysoké školy v Žiline a v Košiciach, ale napríklad aj v Banskej Bystrici. Po celom Slovensku máme naozaj veľmi šikovné dievčatá. A snažíme sa im ukazovať – pozrite sa, všade máte zaujímavé možnosti. A práve jeden náš program im umožňuje navštíviť vysoké školy. Výber už potom nechávame priamo na ne. My ich do ničoho netlačíme, akože mala by si ísť študovať sem alebo sem. Samozrejme, boli by sme veľmi radi, keby študovali na Slovensku alebo keby sa sem aspoň po nejakom štúdiu v zahraničí vrátili. Usilujeme sa o to. Vravíme im – takto to funguje tu a niekde inde zase inak. No je čisto iba na nich, kam sa nakoniec rozhodnú ísť.
Ste v kontakte len so slovenskými školami alebo aj so zahraničnými? Vieme, že veľa mladých Slovákov a Sloveniek študuje v Prahe či v Brne. Máte ich podchytené?
Pýtate sa veľmi dobre, ale my v podstate ani toto nemáme podchytené. Raz sme sa snažili získať tieto dáta z brnianskej univerzity, no nepodarilo sa nám to. Vieme o tom, že tam odchádza veľa dievčat zo Slovenska. Bohužiaľ, nevieme zmapovať, aký je tento počet.
Aká je pozícia Slovenska v porovnaní či už so susedmi v rámci strednej Európy alebo so západoeurópskymi krajinami, čo sa týka počtu žien či študentiek v IT? Vyrovnávame sa im?
Vyrovnávanie nám asi ešte bude chvíľku trvať. Európsky priemer sa pohybuje okolo úrovne 18 percent žien pracujúcich na IT pozíciách. Špičkovými krajinami sú v tomto smere okrem severských štátov najmä Rumunsko a Bulharsko, ktoré sú na tom naozaj najlepšie. Česko je úplne posledné. Priznám sa, že my sme spolu s Čechmi na tých úplne spodných priečkach. To znamená, že posun je naozaj veľmi pomalý.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 59% na dočítanie.
Zostáva vám 59% na dočítanie.