Nemecký manažér najväčšieho veľtrhu hračiek pre HN: Nové hračkárske trendy prichádzajú do Európy hlavne z Ázie

Európa bojuje s demografickými problémami a so starnutím obyvateľstva. Cítiť tento vývoj aj na globálnom trhu s hračkami?

Máte úplnú pravdu, aj my pociťujeme, že detí a mládeže je v Európe čoraz menej a populácia starne. Napokon i toto je jeden z dôvodov, prečo sú pre hračkársky priemysel čoraz dôležitejší dospelí hráči. My ich nazývame kidults – z angličtiny niečo medzi dieťaťom a dospelým. Nejde tu ani tak o vek, ako o fakt, že títo ľudia sa hrajú celý svoj život. Samozrejme, nemajú záujem primárne o detské hračky, ale o rôzne doskové hry a podobne, prípadne zbierajú špeciálne druhy produktov. Takže aj toto by mohla byť budúcnosť hračkárskeho odvetvia v Európe. Prirodzene, väčšina hračiek bude stále určená najmä pre mladšie deti. No keď dorastú do veku 12 alebo 13 rokov, tak často sa prestanú hrať s tradičnými hračkami a začnú sa venovať výlučne svojim smartfónom.

Aký podiel majú medzi spotrebiteľmi vo vašom segmente deti a dospelí?

V jednotlivých regiónoch je to pomerne rozdielne. Ak sa však pýtate konkrétne na Európu, zhruba 20 percent tvoria dospelí hráči a zberatelia. Zvyšok sú deti, respektíve mládež.

V kultúre prichádzajú do Európy trendy z Ázie, najmä z Južnej Kórey. Platí to i o hračkách?

Áno, jednoznačne môžem potvrdiť, že trendy udáva hlavne východná Ázia. Nemyslím si, že by sa Európania nejako zvlášť zameriavali na Južnú Kóreu, ale Japonci, Číňania či dokonca spotrebitelia z Indie veľmi pozorne sledujú, čo sa tam deje. Sám ste spomínali juhokórejskú kultúru, takže veľmi dobre viete, že táto krajina udáva trendy v hudbe cez takzvaný K-Pop. Populárne sú juhokórejské televízne seriály a filmy, takisto móda. A v poslednom čase sa svet s veľkým záujmom pozerá aj na to, aké hračky tam vyrábajú.