Na londýnskej King´s College sa zaoberáte vývojom technológií v prenatálnej medicíne s využitím umelej inteligencie. Vidíme už v praxi výsledky vašej práce?
Hneď na úvod poviem, že niekedy je dosť náročné dostať nové veci do praxe, takže zatiaľ tých výsledkov toľko neuvidíte. Uvediem vám jeden príklad. V poslednom čase sa zaoberám oblasťou vrodených srdcových chýb u nenarodeného plodu. Je to situácia, keď sa srdce bábätka v brušku nevyvíja normálne. My to vidíme len veľmi ťažko. Máme síce ultrazvuk, ktorý je 2D, sú tu aj nejaké 3D dáta, ale stále to nie je dostatok informácií, keďže tie problémy sú veľmi komplexné.
Pomôžu práve technológie pri rozhodovaní, ako ďalej?
Áno. Niektoré problémy ani netreba riešiť, iné si vyžadujú operáciu. Niekedy treba dieťa operovať hneď, aby sa ho podarilo zachrániť. Ak operácia prebehne dobre, tak sa môže vyvíjať normálne. A inokedy nepomôže ani to a dieťa, bohužiaľ, zomrie. Čiže máme celé spektrum prípadov, ktoré v podstate môžu dopadnúť hocijako. Pre doktora je vtedy veľmi ťažké povedať, čo tomu dieťaťu bude, keď sa narodí, aké budú dôsledky jeho vrodenej srdcovej chyby. Niekedy to je pomerne jednoznačné, ale často to nie je úplne jasné. No a práve to je hlavným cieľom nášho výskumu – ako pomôcť doktorom, aby sa vedeli lepšie rozhodovať. A zároveň ako pomôcť aj rodine, keď sa niečo takéto stane a oni sa ocitnú vo veľmi ťažkej situácii.
Zvyčajne sa potom rozhodnú na základe analýzy dát, ktoré im poskytne umelá inteligencia?
Môžu tam byť rôzne personálne dôvody, prečo sa jedna rodina rozhodne inak ako druhá. V každom prípade musia mať správne informácie, aby vedeli prijať to najlepšie rozhodnutie. A práve v tom im dokáže pomôcť naša aplikácia, na ktorej momentálne robíme.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
