Do svojich inovačných centier sa snaží lákať špičkových odborníkov i talentovaných mladých ľudí z celého sveta. Na konferencii o inováciách, ktorú zorganizovali univerzity v Pekingu, Oxforde a Stanforde, sa pred niekoľkými mesiacmi v Šen-čene zúčastnili stovky expertov z Číny, Európy, zo Spojených štátov i z ďalších častí sveta. „Ľudia sú najväčším zdrojom nášho rastu,“ citoval server Economist viceprezidenta šen-čenského poradného výboru Su Ju-ťuna.
Ústredná vláda v Pekingu umožňuje Šen-čenu ako špeciálnej ekonomickej oblasti zabezpečovať firmám výrazne jednoduchšie podmienky napríklad pri zamestnávaní alebo pobyte cudzincov. Pôvodní obyvatelia mesta dnes tvoria menšinu – Šen-čen naberá na význame aj vďaka rozsiahlej migrácii ľudí z Číny i zo zahraničia.
O nebývalom rozmachu mesta svedčia aj tvrdé ekonomické údaje a štatistiky. V rokoch 1980 až 2016 rástol hrubý domáci produkt Šen-čenu v priemere o 22 percent ročne. Dnes dosahuje dva bilióny jüanov, čo je v prepočte 261 miliárd eur.
Dôkazom veľkého ekonomického boomu mesta je aj úspech Šen-čenskej burzy sídliacej v modernom komplexe vo štvrti Futien. Oficiálne ju otvorili v júli 1991 a dnes patrí spolu so Šang-hajskou a Hongkonskou medzi tri burzy v Číne. Celková trhová hodnota firiem, ktoré sa na nej obchodujú, dosahuje viac ako dva bilióny eur. Aj to je dôvod, prečo má práve Šenčen štvrtú najväčšiu burzu v Ázii a ôsmu na svete. Štvrť Nan-šan, kde sídli 125 obchodovaných firiem s celkovou trhovou hodnotou približujúcou sa k 380 miliardám eur, má väčší príjem na hlavu než Hongkong.