Kandidátskou krajinou už 12 rokov
Dodržiavanie ľudských práv a rešpektovanie princípov právneho štátu.
To sú hlavné dôvody, pre ktoré je členstvo Turecka v Európskej únii stále vidinou budúcnosti.
Turecko začalo prístupové rokovania s Európskou úniou ešte v októbri 2005.
Patrí k zakladajúcim členom OSN a je tiež členom viacerých medzinárodných organizácií ako NATO, Rada Európy či OECD.
Štatút kandidátskej krajiny do Únie drží od roku 1999. V súvislosti s prístupovými rokovaniami mu patrí istá finančná podpora, medzi rokmi 2014 až 2020 predstavuje skoro 4,5 miliardy eur.
Okrem toho, Turecko dostáva peniaze aj na základe dohody prijatej počas migračnej krízy. Tieto peniaze si však krajina nenecháva a putujú ďalej medzinárodným organizáciám, ktoré sa pomoci utečencom priamo zhosťujú.
Terčom kritiky po neúspešnom puči
Rozpočet Európskej únie na ďalší rok však počíta so znížením predvstupového financovania pre Turecko. Na budúci rok tak príde o 105 miliónov eur, ktoré im mali pomôcť k Únii sa viac priblížiť.
Krajina podľa nich nerešpektuje ľudské práva, slobodu prejavu a slobodu slova, právny štát či európske a demokratické hodnoty.
Prístup svetového spoločenstva nie je pre Turecko priaznivý po vlaňajšom neúspešnom puči.
Nasledovali po ňom viaceré čistky, represie, procesy a masívne prepúšťanie zamestnancov štátnej správy či bezpečnostných zložiek.
Viaceré krajiny preto žiadajú prístupové rokovania pre Turecko úplne prerušiť.
Podľa prezidenta Erdogana Európska únia Turecko potrebuje a varoval ju pred uvalením sankcií na Ankaru.
Bez Turecka by podľa neho Európa trpela izoláciou, dezilúziou či vnútornými konfliktami.
Ako s členstvom v NATO
Na druhej strane, čím viac sa bude Turecko odchyľovať od noriem Únie, tým viac aj Únia ušetrí, keďže ich nebude smerovať Turecku.
Suma, ktorá sa vďaka neposlušnému Turecku ušetrila tak pôjde na výskum a inovácie či na štipendiá programu Erasmus.
Podľa poradcu prezidenta Erdogana nastal čas aj na to, aby Turecko prehodnotilo svoje členstvo v Severoatlantickej aliancii.
Olej do ohňa prilieva aj stiahnutie vojakov z cvičenia NATO v Nórsku.
Turci kritizovali, že portrét zakladateľa tureckého štátu Mustafu Kemala Atatürka aj meno súčasného prezidenta boli počas cvičenia na zozname nepriateľov.
Síce sa NATO v podobe generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga aj nórska vláda za škandál ospravedlnili, pre Turecko incident stále znamená najväčší škandál v histórii NATO.