Ministerstvo financií, ktoré má prípravu rozpočtu v kompetencii, pošle zákon na pripomienkovanie ostatným rezortom a iným inštitúciám ako je napríklad centrálna banka či Najvyšší kontrolný úrad.
Boj na vláde
Následne o návrhu rokujú poradné orgány vlády, akým je napríklad aj tripartita, ktorú tvoria zástupcovia odborov a zamestnávateľov. Potom návrh putuje na vládu, kde sa môžu ministri pobiť o viac peňazí pre svoje rezorty, a po schválení kabinetom odchádza do parlamentu. Aj ďalší osud rozpočtu je veľmi podobný ako akéhokoľvek iného návrhu zákona. Najskôr prejde v parlamente prvým čítaním - o návrhu diskutujú poslanci. V tejto fáze môže národná rada návrh zákona poslať navrhovateľovi na dopracovanie, úplne ho zmietnuť zo stola alebo ho posunúť do druhého čítania.
Gestorský výbor
Potom musí prejsť výbormi. Kým jednotlivé návrhy zákonov zväčša prerokúvajú len dva - tri parlamentné výbory, pri rozpočte je to inak - keďže sa týka prierezovo všetkých rezortov, rokujú o ňom takmer všetky parlamentné výbory. Tie si určia jeden gestorský výbor, ktorý je spoločným spravodajcom a informuje poslancov o stanoviskách jednotlivých výborov a o prípadných návrhoch na zmeny. V prípade rozpočtu je gestorom finančný výbor.
Počas druhého čítania môžu ďalšie zmeny navrhnúť poslanci. Potrebujú však, aby sa im pod to podpísalo aspoň 15 poslancov.
Keď zákon aj s prípadnými zmenami schvália poslanci, nasleduje tretie čítanie. Tu už sa hlasuje o zákone ako o celku, opravovať sa môžu len legislatívno-technické a jazykové chyby. Na to, aby parlament schválil zákon, je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Tých pritom musí byť v sále minimálne 76. A napokon: záverečnou bodkou je zapísanie právnej normy do zbierky zákonov. Práve vtedy nadobúda zákon právoplatnosť.