Od priemyselnej revolúcie
“Rozdielny vývoj českého a slovenského hospodárstva je badateľný už od čias priemyselnej revolúcie. Česko patrilo k najrozvinutejším oblastiam habsburskej monarchie. Industrializácia a modernizačné procesy doľahli na Slovensko neskôr. Po vzniku Československa sa vzájomné rozdiely ukázali v plnej sile,” povedal pre HN Jan Štemberk, docent Fakulty humanitných štúdií Karlovej univerzity v Prahe.
Avšak počas desaťročí spoločného štátu sa rozdiely postupne zmazávali. „Z porovnávania štatistických údajov týkajúcich sa ekonomiky a demografie vyplývalo, že dejiny Československa boli vlastne procesom postupného vyrovnávania sociálnej štruktúry, ekonomiky, úrovne vzdelania aj životnej úrovne medzi českou a slovenskou časťou republiky,“ opisujú vo svojej knihe 20 rokov samostatnej Slovenskej republiky historici Miroslav Londák a Slavomír Michálek z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Nekonkurencieschopný ťažký priemysel
Aj napriek tomu sme po rozpade krajiny skončili v horšej východiskovej pozícii než naši západní susedia. „Slovensko bolo ekonomicky slabšou krajinou, navyše orientovanou na ťažký priemysel a výrobu zbraní,“ hovorí analytik českej ČSOB Petr Dufek. Český priemysel bol po rozpade krajiny rozvinutejší a tiež konkurencieschopnejší než ten náš.
Kým Česku zostala výroba strednej veľkosti, ktorá dokázala obchodovať so susedmi z Európskej únie, Slovensko malo veľa ťažkého a zbrojárskeho priemyslu s neefektívnou štruktúrou, ktoré nedokázali úspešne konkurovať trhom EÚ. To všetko sa odrazilo na fundamentoch ďalšieho rozvoja ekonomík. Recesia na Slovensku bola hlbšia, podiel ľudí bez práce výrazne vyšší. V roku 1993 naša nezamestnanosť dosiahla 14,7, kým česká len 3,8 percenta. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa Slovensko najskôr viac zaujímalo o riešenie nezamestnanosti ako o transformáciu ekonomiky.
Pomohlo euro
Po rozpade krajiny začalo Slovensko rýchlo dobiehať svojho západného suseda. A za dobiehaním Česka bol v minulosti aj prechod na jednotnú európsku menu. “Za relatívnym slovenským úspechom môže stáť aj aktívnejší prístup k zásadným zmenám v ekonomike, ktoré začali štrukturálnymi reformami krátko pred vstupom do EÚ a vyvrcholili zavedením eura,” uvádza sa v analýze Národnej banky Slovenska.
Po vypuknutí krízy Slovensko takisto pokračovalo rýchlejším tempom, avšak na rozdiel od Česka sme sa zadlžovali rýchlejšie, ekonomicky sme teda viac rástli na dlh.