„Väčšinou sú vlády niekoľko krokov, až niekoľko rokov za tým, čo robia korporácie a finančné trhy. Z tohto hľadiska ma to neprekvapuje, keď existuje takéto oneskorenie,“ povedal pre HN Ronald Ižip, analytik TRIM Broker.
A toto zaostávanie si berie, na situáciu viac než adekvátne povedané, svoju daň. Približne 23 percentové daňové zaťaženie tradičných firiem je v súčasnosti totiž skoro trojnásobne väčšie ako pri tých digitálnych. A za daňovými rajmi nemusíme tajne chodiť na Bahamy či Panenské ostrovy.
Čierna diera pre platenie daní sa totiž vznáša skoro nad každou európskou krajinou, ktorá si pre odvádzanie daní vyberá vhodnejšiu krajinu, a to pri všetkej legislatívnej počestnosti: „Digitálne spoločnosti platia dane v krajine, kde majú sídlo.
Väčšinou je to Írsko alebo nejaká krajina, ktorá má nízke daňové sadzby. To znamená, že platia minimálne dane, oveľa nižšie ako firmy, ktoré tu pracujú,“ opisuje súčasné nastavenie Ižip.
Podľa neho majú avizované zmeny prinútiť digitálne firmy k tomu, aby platil kvázi spravodlivý štandard, ktorý je bežný v celej Európe a táto sféra by nemala byť výnimkou. Spomenuté Írsko sa hrdí najnižšou korporátnou daňou v Únii vo výške 12,5 percenta.
Editor portálu EURACTIV.sk Marián Koreň pre HN vysvetľuje, že pravidlá vznikali v predinternetovej dobe, čo využívajú nadnárodné online spoločnosti na daňové optimalizácie: „Tradičný daňový systém nie je schopný postihnúť vytváranie pridanej hodnoty virtuálnou činnosťou bez fyzickej prítomnosti v jednotlivých krajinách.“
To je podľa neho dôvodom vzniku nesúladu medzi tým, kde tieto spoločnosti vytvárajú pridanú hodnotu a kde odvádzajú dane.