Plány novej talianskej vlády vyvolali veľký rozruch, hovorilo sa napríklad o požiadavke na škrtnutie 250-miliardového dlhu. Bol by takýto krok vôbec reálny?
Táto správa bola oboma stranami formujúcimi novú vládu dementovaná. Údajne išlo len o jeden z draftov vládneho programu a nie oficiálnu požiadavku. Ekonomický poradca Ligy severu Claudio Borghi však pripustil, že chcú pozmeniť pravidlá účtovania tohto dlhu, čo potvrdil aj najnovší návrh ich programu.
Ako si tieto zmeny Taliani predstavujú?
Ide o to, že dlhopisy, ktoré by držala Európska centrálna banka alebo národná centrálna banka, by sa odčlenili od štátneho dlhu. Súčasne by vládne investície boli vyňaté z kalkulácii deficitov pri posudzovaní dodržiavania fiškálnych pravidiel. Zároveň by nedoplatky verejného sektora mohli byť riešené emisiou nejakej formy dlhopisov.
Dá sa vôbec uvažovať nad tým, že by Rím takéto zmeny presadil?
Ako som už naznačil, reálne to veľmi nie je a Európska centrálna banka by na toto nikdy nepristúpila. No len samotné rozmýšľanie týmto smerom predstavuje nočnú moru pre investorov, ktorí už prehodnocujú kredibilitu talianskych aktív. Zároveň to bude vyvolávať napätie a podkopávať dôveru v Rím u jeho európskych partnerov, najmä ak to bude kombinované s požiadavkami fiškálnej expanzie a znižovania daní.
Dokážete odhadnúť dôsledky tohto vývoja?
Už teraz vysoký štátny dlh to pošle na cestu ďalšieho rastu pri slabých ekonomických fundamentoch a nízkej konkurencieschopnosti krajiny. To bude vyvolávať otázniky nad tým, či Taliansko ostane súčasťou eurozóny a Európskej únie ako takej. Ak bude vývoj na Apeninskom polostrove pokračovať s naznačeným euroskeptickým a fiškálne nezodpovedným azimutom, bude to podkopávať ekonomický sentiment, čo by mohlo mať za následok spomalenie ekonomického rastu.
Očakávate, že k tomu naozaj dôjde?
Jedna vec sú slová, druhá vec bude realita. Nie všetko, čo je napísané v drafte programového vyhlásenia, sa bude dať naplniť. Na druhej strane, ak sa Taliansko dostane do problémov a nebude schopné splácať svoj dlh, žiadny euroval či podobná schéma a programy ho nedokážu zachrániť. Talianska ekonomika a verejný dlh je násobne väčší ako grécky či portugalský. To by znamenalo vypuknutie finančnej krízy násobne väčšej ako bola tá grécka.
Hrozilo by, že by potom o rovnaký krok začalo žiadať Grécko, Španielsko či ďalšie krajiny?
Pochopiteľne, hneď ako by Európska centrálna banka odpustila jednej krajine časť dlhov, otvorila by sa Pandorina skrinka a o rovnaký prístup by žiadali všetky ostatné krajiny. To by znamenalo politický rozvrat eurozóny a možno aj celej Európskej únie. Teda začiatok jej konca.
Taliani navrhujú aj prehodnotenie európskych fiškálnych pravidiel, podľa ktorých sa má dostať dlh pod 60 percent HDP a deficity majú byť počas ekonomickej expanzie minimálne. Je vôbec šanca presadiť to?
V Bruseli a od zodpovedných vlád na čele s Nemecko nebude ochota schváliť to. Je to v podstate nepriechodné. Navyše uvoľňovanie už teraz nedodržiavaných pravidiel, za čo sú mnohé krajiny kritizované, nemá žiadne logické opodstatnenie.
Je kvôli takýmto krokom euro ohrozené?
Euro momentálne v priamom ohrození nie je. Ak by sa však stav verejných financií v Taliansku dramaticky zhoršoval a krajina by nebola schopná platiť za svoje dlhopisy, trhy by opäť začali vo veľkom riešiť a spochybňovať ďalšiu existenciu eura. Teda meny menovej únie, ktorá nefunguje dobre ani v zlatých časoch globálnej ekonomickej expanzie.
Vidíte reálne, že by Taliansko či nejaké ďalšie krajiny opustili eurozónu?
Riziko je nateraz nízke, ale existuje a v čase sa môže ešte zvýšiť. Ak by Taliansko vystúpilo z eurozóny, znamenalo by to pre ňu game over. Teda koniec jej existencie. Nielen z politického, ale najmä z ekonomického hľadiska by nedokázala prežiť. Straty pri odchode Talianska by boli obrovské. To by eurozóna už s najväčšou pravdepodobnosťou nerozchodila.