Tie sú známe aj ako maastrichtské kritériá, keďže sú súčasťou Zmluvy o Európskej únii podpísanej v holandskom Maastrichte vo februári 1992 a platnej od novembra 1993.
Tieto kritériá hovoria, že miera inflácie krajiny kandidujúcej na vstup do eurozóny môže prevyšovať úroveň troch členských krajín Európskej únie s najnižšou infláciou nanajvýš o 1,5 percentuálneho boda.
Dlhodobá úroková miera smie byť najviac o dve percentuálne body vyššia než je v troch štátoch EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability.
Deficit štátneho rozpočtu nemôže prekročiť tri percentá hrubého domáceho produktu a veľkosť verejného dlhu 60 percent HDP.
Posledným kritériom je stabilita výmenného kurzu. Mena nádejného nového člena eurozóny musí byť dva roky pred hodnotením zapojená do mechanizmu výmenných kurzov ERM-2.
Počas neho nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma okolo centrálnej parity. V prípade Slovenska bolo toto pásmo 15 percent.