StoryEditor

Rozhovor: Indovia by mohli Európsku úniu hospodársky dobehnúť okolo roku 2060

09.01.2019, 23:00
Jednou z hlavných bŕzd hospodárstva v Indii je vysoko deficitná infraštruktúra – dopravná aj elektrická, tvrdí pre HN Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers.

India, ktorá patrí medzi šesť najväčších hospodárstiev sveta, zažíva v posledných rokoch výrazný rast. Má vôbec šancu dostihnúť niektorú z top globálnych ekonomík ako sú Spojené štáty, Čína a Európska únia?

Čo sa týka hrubého domáceho produktu na osobu, tak určite nie. Keď sa bavíme o celkovej veľkosti indickej ekonomiky, tak pri aktuálnych rastových trendoch by mohla Európsku úniu bez Británie dobehnúť zhruba niekedy okolo roku 2060. S veľkou pravdepodobnosťou sa však rast Indie časom spomalí. Reálnejšie je to teda až niekedy koncom storočia. Avšak aj keď sa tak stane, tak na osobu bude India stále štyrikrát chudobnejšia ako Európska únia.

Ktoré najväčšie problémy v súčasnosti trápia indickú ekonomiku z makroekonomického hľadiska?

Je toho veľa. Jednou z hlavných bŕzd je vysoko deficitná infraštruktúra – dopravná aj elektrická. Zle je na tom vzdelanie. Tridsať percent ľudí je negramotných, pri mladých je to zhruba 15 percent. Vysokoškolsky vzdelaných je menej ako 10 percent ľudí. Vnútorný trh nie je jednotný. Jednotné indické štáty si stanovujú vlastné pravidlá. Obchodné bariéry medzi týmito štátmi sú podstatne väčšie ako medzi krajinami v rámci Európskej únie.

Čo musí indická vláda zmeniť, prípadne podniknúť, aby pritiahla viac zahraničných investícií? Hovorí sa napríklad o tom, že nedostatočná elektrifikácia a časté výpadky prúdu odrádzajú investorov, aby tu postavili svoje fabriky...

India nezbohatne zo dňa na deň. Rastový trend je však podstatne lepší ako v rozvíjajúcich sa ekonomikách Afriky, Blízkeho východu, Latinskej Ameriky či v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. To znamená, že indická vláda robí pomerne dobré opatrenia. Nedostatky sú predovšetkým v malej formálnej ekonomike, vo vzdelávaní, v administratívnej záťaži, obchodných bariérach, podkapitalizovanom bankovom sektore, vo vysokej miere ochrany niektorých odvetví a, samozrejme, aj v oblasti boja proti korupcii.

Mali by sa slovenské firmy zameriavať na tento región, je pre ne dostatočne perspektívny?

Vzhľadom na geografickú vzdialenosť, a z toho vyplývajúce vysoké transportné náklady, nebude India pre slovenské firmy zrejme nikdy kľúčový partner, najmä čo sa týka exportu tovarov. Netreba teda mať veľké oči. Je to však zaujímavý rýchlo rastúci trh, ktorý môže v budúcnosti poskytnúť určité obchodné príležitosti.

Môže India vôbec zopakovať čínsky ekonomický úspech, alebo to úplne znemožňuje iné zriadenie či rozdielna štruktúra obyvateľstva?

Nemyslíme si, že priemerný ročný rast o 10 percent, akého sme boli svedkami v Číne počas troch dekád – od 80. rokov minulého storočia až do konca prvej dekády tohto storočia, sa v Indii dá zopakovať. Na druhej strane však existuje potenciál pre priemerný rast okolo piatich percent ročne v najbližších povedzme dvoch dekádach, čo je stále veľmi solídny rast. Rozdiel medzi Čínou a Indiou je v tom, že indická vláda nemá možnosť míňať taký vysoký podiel hrubého domáceho produktu na investície ako čínska. Jednak je to dané podstatne vyššou štátnou kontrolou čínskej vlády nad ekonomikou a zároveň aj výrazne väčšou neformálnou ekonomikou v Indii, ktorú vláda nedokáže zdaňovať. Preto jej chýbajú zdroje.

Vidíte v Indii budúci motor globálnej ekonomiky? Môže práve takáto krajina vďaka silnejúcej strednej triede pomôcť svetovému hospodárstvu, alebo v prípade vypuknutia novej krízy na problémy silno doplatí?

Je potrebné uvedomiť si, že najcennejší kapitál pre globálnu ekonomiku sú ľudia schopní produkovať inovácie. Čím viac ľudí dostane lepšie vzdelanie v Indii ako v budúcej najľudnatejšej krajine sveta, a bude tak schopných podieľať sa na inováciách, ktoré budú následne využité aj inde vo svete, tak tým to bude lepšie pre globálnu ekonomiku. V tomto smere teda určite platí, že bohatšia India znamená výrazné zvýšenie inovačného potenciálu v globálnej ekonomike.

01 - Modified: 2024-12-21 23:00:00 - Feat.: - Title: Riziká štátnej podpory nájomného bývania 02 - Modified: 2024-12-21 12:49:48 - Feat.: - Title: Nemecký profesor: Menová politika podporuje príjmovú nerovnosť 03 - Modified: 2024-12-20 23:00:00 - Feat.: - Title: Dokumentaristka: To, ako pristupujeme k deťom so znevýhodnením, je dedičstvo komunizmu 04 - Modified: 2024-12-21 04:51:32 - Feat.: - Title: Klimatický expert pre HN: Najdôležitejšie projekty Green Dealu zlyhali, dohoda EÚ potrebuje obrovský reštart 05 - Modified: 2024-12-19 23:00:00 - Feat.: - Title: Zánik Babylonu vďaka AI pomôže EÚ
menuLevel = 2, menuRoute = focus/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = focus, homepage = false
22. december 2024 19:48