Dôvodov tohto faktu je hneď niekoľko. Tým hlavným je nevyvážené rozloženie ekonomickej sily vnútri eurozóny. Nemecko, Holandsko či ďalšie krajiny prevažne západu a severu eurozóny musia neraz riešiť problémy južných štátov ako Taliansko, Španielsko alebo Grécko. Aj preto investori v prípade ťažkostí euru jednoducho neveria. Svoje peniaze radšej vložia do dolára alebo švajčiarskeho franku.
Navyše, medzi západnými a južnými členskými krajinami neraz dochádza k sporom o to, akým smerom by sa malo euro uberať. Končiaci šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi sa v týchto dňoch ocitol pod silným tlakom svojich kolegov. Šéfovia centrálnych bánk fiškálne zodpovednejších krajín eurozóny ako je Nemecko, Holandsko alebo Estónsko na neho naliehajú, aby sa nepúšťal do ďalšieho kvantitatívneho uvoľňovania. V minulých dňoch sa k nim pridal dokonca aj francúzsky kolega Francois Villeroy de Galhau.
Draghi síce podľa Kovandu môže presadiť svoj názor a napriek odporu celého radu kolegov odklepnúť ďalšiu vlnu rozsiahleho nákupu dlhopisov aj iných cenných papierov, riskuje tým však dôveryhodnosť či dokonca aj legitimitu konania Európskej centrálnej banky.