Tomáš Meliško predstavuje svoje skúsenosti s novými technológiami aj ako spíker na konferenciách.HB Reavis
StoryEditor

Šéf projektu Symbiosy pre HN: Budovy učíme lepšie fungovať

03.12.2019, 23:00
Chceme vedieť, ako sa ľudia v priestore nielen cítia, ale aj ako kvalitne vedia spolupracovať, tvrdí pre HN Tomáš Meliško, šéf projektového tímu Symbiosy v HB Reavis.

Môžete v krátkosti predstaviť váš projekt?
Symbiosy je produkt, ktorý vznikol v rámci slovenskej spoločnosti HB Reavis, jedného z najväčších európskych developerov, pôsobiaceho na šiestich trhoch. Keďže veľké projekty staviame už viac ako 26 rokov, mali sme vnútornú víziu robiť budovy, ktoré sú výborné tak z hľadiska dizajnu, ako aj zdravia, ekonomiky a produktivity. Samozrejme, technológie typu Internet of Things alebo senzoriky dnes umožňujú všetky tieto aspekty ešte viac podporiť. Vďaka nim máte v súčasnosti možnosť spraviť budovu, ktorá bola doteraz z hľadiska hardvéru pomerne jednoduchá a zaostávala za inými odvetviami, podstatne modernejšou.

Vďaka čomu je možné posunúť ju týmto smerom?
Práve tým, že do nej vnesiete senzoriku, ktorá zbiera dáta. Prirodzene, tie by samy osebe neprinášali žiadny väčší úžitok, ak by dohromady nemali vnútorný význam. U nás v Symbiosy máme vlastné oddelenie data science analytikov. V dátach hľadajú princíp toho, ako by budova mohla lepšie fungovať. Pozeráme sa teda na jej teplotu, vlhkosť či hodnoty oxidu uhličitého. Ten je dôležitý, pretože ak sú jeho úrovne vysoké na miestach pracovných porád a ľudia o tom nevedia alebo ho necítia, tak sa ku koncu dňa budú cítiť unavení. Je to vedecky dokázaný fakt. No a my tie dáta nielen zbierame, ale tiež im prispôsobujeme budovu, aby vedela dopredu spraviť nejakú akciu.


Čo si pod takouto akciou môžeme predstaviť?
V tomto konkrétnom príklade to znamená, že presunie vzduch odtiaľ, kde ľudia nie sú, tam, kde ho treba. Budova tak začne kognitívne premýšľať práve na základe vstupov z toho, ako sa v nej ľudia správajú. Sledujeme však aj iné dáta, napríklad využívanie stolov. Máme v nich umiestnené senzory, ktoré merajú, či niekto za stolom sedí alebo nie. Monitorujeme takisto niečo ako GPS v budove. Ide o takzvaný indoor positioning system, kde s presnosťou 0,7 metra vieme analyzovať pohyb človeka v rámci budovy prostredníctvom jeho badgeu. Táto technológia síce dnes nie je lacná, avšak do budúcnosti vidíme priestor na takýto indoor PS v celej budove.

Môžete spomenúť aj ďalšie benefity týchto technológií?
Prínosov je viac, napríklad sú pre nás technológie dôležité z hľadiska bezpečnosti. Predovšetkým nám však umožňujú pochopiť, ako ľudia využívajú priestor a ako medzi sebou v priestore interagujú. Vieme, že zamestnanci budú čoraz častejšie vykonávať prácu s vysokou pridanou hodnotou, takže ich spolupráca bude veľmi dôležitým faktorom. Z tohto dôvodu chceme vedieť, ako sa v priestore nielen cítia, ale aj ako kvalitne vedia spolupracovať.

Predpokladám, že na to treba odborníkov z rôznych segmentov...
Presne tak. V HB Reavis máme 85 ľudí, ktorí sa venujú čisto výskumu. Sú tam psychológovia, sociológovia, architekti a experti z rôznych ďalších odvetví. V tomto smere máme najväčší výskumný tím v Európe. Na základe analýz získaných dát dizajnujeme priestory a tvoríme pre klientov také kancelárie, ktoré sú schopné podporiť spoluprácu a interakciu medzi ľuďmi. Takže keď sa pozriete na celú budovu, v podstate sa každý deň učí byť v budúcnosti lepšou. Jej prínos je potom v produktivite práce a zdraví zamestnancov, ale aj v znížení nákladov na prevádzku. Nemusíte totiž chladiť alebo kúriť tam, kde sa momentálne nikto nenachádza. Tým znižujete aj uhlíkovú stopu budovy. Celý tento jav nazývame symbiózou medzi človekom a budovou. A odtiaľ pochádza aj názov nášho produktu Symbiosy.

Spomínali ste, že budova sa sama učí, ako sa má správať. Dá sa teda v tomto prípade hovoriť o technológii známej ako strojové učenie, teda machine learning?
Áno, hoci musím poznamenať, že zatiaľ sme v štádiu, keď 11 mesiacov zbierame dáta. Denne získavame zhruba 2,5 milióna dátových bodov z rozmiestnených senzorov. Tieto technológie sme nasadili u nás v bratislavskej centrále, ale i v Londýne, kde tiež máme veľkú kanceláriu. Momentálne ich začíname ponúkať aj klientom, ktorí na ne veľmi dobre reagujú. Vieme totiž, že najväčším nákladom firiem, ktoré sídlia v kancelárskych budovách, nie sú notebooky ani koberce či stoličky. Jednoznačne sú to ľudia. A keď budú ľudia o jedno percento produktívnejší, tak to firme prinesie obrovské úspory.

Môžete to podložiť konkrétnymi číslami?
Určite áno. Môžem spomenúť jeden príklad za všetky. Ľudia strácajú podľa výskumov 40 až 50 minút týždenne, pretože nevedia nájsť stôl alebo stoličku, prípadne sa nevedia dostať do miestnosti, kde sa koná porada. Keď organizácii zamestnávajúcej v tomto regióne tisíc ľudí ušetríte denne len tri minúty z času každého človeka, firme to v rámci zvýšenia produktivity prinesie viac ako 300-tisíc eur ročne. A to len tým, že pomocou našich technológií sa vedia lepšie koncentrovať na prácu, ľahšie nájdu mítingovku, dokážu si ju zarezervovať a pripojiť sa k nej. Míting sa tak začne efektívnejšie, čo pre firmu znamená dodatočné úspory. Takže my sa na naše technológie pozeráme aj z tohto hľadiska.

O vaše technológie sa zaujímajú aj predstavitelia arabských krajín. Dohodli ste sa s nimi na nejakej spolupráci?
Zatiaľ nie, ešte sme neuzatvorili žiadnu spoluprácu. Na druhej strane sme aj vďaka Slovenskému centru pre výskum umelej inteligencie Slovak.AI a Americkej obchodnej komore na Slovensku koncom augusta prezentovali prednosti našej technológie vôbec prvému ministrovi pre umelú inteligenciu na svete, Umarovi Sultánovi al-Ulamovi zo Spojených arabských emirátov. Jemu sa naše riešenie zapáčilo až do takej miery, že nás pozval do Dubaja.

Uspeli ste tam s vaším nápadom?
Áno, bol som tam v polovici septembra a ohlasy boli pozitívne. Na prezentáciu som dostal 4,5 minúty priamo na zasadnutí vlády s vicepremiérom Spojených arabských emirátov. Stretnutie sa uskutočnilo v trakte vládcu Dubaja, viceprezidenta emirátov Muhammada bin Rášida Ál Maktúma. Bol to výborný zážitok. O spolupráci ďalej diskutujeme. Nechcem predbiehať, ale projekt sa im páči. Uvidíme, kam to pôjde ďalej.

Dokážete si teda predstaviť, že by ste tieto technológie zaviedli aj v dubajských budovách?
Odpoviem vám takto. Dopyt po inteligentných budovách je obrovský. Ľudia trávia v priestore 90 percent času. Budovy majú globálne problém s kvalitou ovzdušia, so spotrebou energie a s tým, ako sa v nich ľudia cítia. Možnosti na trhu sú obrovské. Máme platformu, ktorá integruje zhruba 40 druhov údajov. Pracujeme pritom s rôznymi technológiami globálnych firiem.

Používate vlastnú senzoriku?
Nie, nemáme vlastné senzory. Vyberáme také, ktoré sú schopné urobiť kvalitnú analýzu. My sa zameriavame na dáta. Tie vyhodnocujeme a následne tvoríme algoritmy, ktoré sú potom v budove nastavené. Máme tiež veľmi príjemné používateľské prostredie. Určite sa teda obzeráme aj po zahraničných trhoch. Som presvedčený, že práve Dubaj by bola veľmi dobrá referencia, zrejme pre každého. A tým, že tam na budúci rok bude svetová výstava EXPO, tak to platí dvojnásobne.

Kto je v tomto smere vaším najväčším konkurentom?
Povedal by som, že vo svete je asi päť až desať globálnych firiem, ktoré sa zaberajú podobnými riešeniami. Naša technológia je však unikátna v tom, že sme potlačili hranicu analýzy dát z indoor positioningu na maximálnu možnú mieru. Využívame ich na zlepšenie interakcie medzi jednotlivými oddeleniami. Samozrejme, všetko je to v súlade s nariadením o ochrane osobných údajov GDPR.

Môžete zjednodušene povedať, ako to v praxi funguje?
Predstavte si, že máte v rámci konkrétneho oddelenia anonymizovaný počet ľudí. Nehovoríme o firme, ktorá má sto ľudí, ale povedzme tisíc. Prirodzene stratíte prehľad o tom, ako vašich 30 oddelení spolu funguje a či tí ľudia vôbec navzájom komunikujú. Pomocou našich technológií viete odsledovať, ktoré oddelenia sa v rámci veľkých spoločností potrebujú v niektorých smeroch zlepšiť v interakcii. Tento algoritmus zatiaľ nemá nikto na svete. Áno, z hľadiska vyhodnocovania dát a interakcií v priestore na báze oddelení sú nejaké pokusy od iných spoločností, ale práve my ponúkame v tomto smere skutočne unikátne riešenie.

Dá sa povedať, že tento algoritmus vyvinuli Slováci, ide o výtvor slovenských mozgov?
Určite áno. Sme na to veľmi hrdí, v podstate 90 percent nášho vývoja je na Slovensku. Používame síce senzory zo zahraničia, väčšinou z Fínska, ale integrujeme ich ako hardvér. My potom na to vymýšľame algoritmus, automatizáciu procesov. Spolupracujeme najmä so slovenským startupmi, dovedna je nás v tíme Symbiosy len 12.

Vy osobne šéfujete projektu Symbiosy. Ste inžinier, podieľate sa priamo aj na vývoji a tvorbe algoritmov?
Vôbec nie, ja som manažér. Vyštudoval som právo a biznis. Našťastie, v tíme mám veľmi šikovných, dokonca by som povedal najšikovnejších ľudí na trhu, ktorí sa zaoberajú technológiami. Predtým som pôsobil ako pravá ruka generálneho riaditeľa HB Reavis pre vývoj strategických projektov. Jedným z nich bol aj Symbiosy, ktorý sa postupne preklápa do roviny biznisu. Vediem produktový tím, ktorý vie technologickú platformu ponúkať aj mimo našich budov ako komerčný produkt.

Máte v tíme iba Slovákov, alebo sú tam aj nejakí experti zo zahraničia?
V tíme sú Slováci, máme však ľudí, ktorí sa zo zahraničia vrátili. Medzi nimi je napríklad kolega, ktorý v Londýne študoval na London School of Economics a teraz sa v Symbiosy venuje data science. Práve on je najlepším príkladom toho, ako sa človek vie vrátiť späť. Prirodzene, sme tomu radi. Začali sme naberať ľudí aj priamo v Londýne, máme záujem o rozšírenie tímu. V každom prípade by sme najradšej mali čo najviac vlastného know-how v rámci Slovenska.

Vývoj nových technológií teda prebieha tu na Slovensku?
Áno, nemáme síce klasické laboratórium, novinky si testujeme priamo u nás v centrále v Twin City v našich Nových Nivách. Celá naša kancelária je pre nás laboratóriom. V rámci celej skupiny máme 400 zamestnancov, ktorí sa venujú práci na projektoch. Vďaka kolegom tak máme priamu spätnú väzbu na to, čo funguje a čo nie. Takým istým spôsobom to robíme aj v Londýne, kde máme vyše 50 ľudí. Takže predtým, než čokoľvek klientom odporučíme, si to vyskúšame sami na sebe.

Predpokladám, že u vás zohrávajú inovácie veľkú úlohu. Koľko percent tržieb investujete do výskumu a vývoja?
V tržbách to neviem presne vyjadriť, ale poviem to inak. Sme firma, ktorá má v sektore real estate najväčší podiel ľudí v oddelení výskumu a vývoja. Pracuje v ňom zhruba 14 percent našich ľudí. Je to číslo, ktoré majú väčšinou farmaceutické spoločnosti. Softvérové firmy sa pohybujú okolo 18 až 20 percent. Aby ste si to vedeli ešte lepšie porovnať, tak real estate je zhruba na dvoch až troch percentách. My teda tento priemer prekračujeme šesť- až sedemnásobne. Zamestnávame odborníkov na zdravie a produktivitu, sociológov, psychológov, ďalej expertov s rôznou technickou špecializáciou, špecialistov na vybavenosť či interakcie v priestore. Máme skutočne veľmi široký tím odborníkov.

Cestujete po celom svete. Existuje nejaké mesto, ktoré sa podľa vášho názoru najviac približuje k ideálu smart city?
Jednoznačne je to Singapur. Toto mesto je veľmi pokrokové z hľadiska videoanalytiky, inteligencie budov či aplikácie bezpečnostných technológií, ale aj práce s dátami, konkrétne dynamic pricing. Stačí sa pozrieť napríklad na presmerovanie dopravy v prípade zápchy. Oni v reálnom čase prispôsobujú situácii v meste riadenie dopravy aj cenu mýta, ktoré tam majú zavedené. V rámci smart city pracujú naozaj veľmi aktívne s big data. A ľudia to akceptujú. Myslím si, že sú absolútnym príkladom. Majú celý ekosystém technológií, aké si len dokážete predstaviť. Tým, že vláda drží nad mestom kontrolu, veľa vecí dokáže nastaviť veľmi rýchlo.

Prenikajú prvky smart city čoraz viac aj na Slovensko?
Pravdepodobne áno, prvé projekty s prvkami smart city sa objavujú už aj tu. Napokon, Bratislava práve nedávno otvorila prístup k verejne dostupným dátam. Ide o big data zo senzorov na prostriedkoch verejnej dopravy a podobne. Myslím si, že tento prístup v meste je správny.

Prispievate k zberu dát v Bratislave aj vy?
Nepochybne áno, napríklad poskytujeme dáta z našej meteostanice, ktorá sa nachádza v projekte Twin City. Máme profesionálnu meteostanicu najmä preto, aby sme vedeli vyhodnocovať úroveň znečistenia ovzdušia a celkovo enviropodmienky v našej zóne. Sprístupňujeme ich mestu, čo vnímame ako samozrejmosť. Sme presvedčení, že tieto dáta by mali byť verejne dostupné.

Spomínali ste Singapur a Dubaj. Veľmi rýchlo napreduje aj Čína a ďalšie ázijské ekonomiky, ale aj Spojené štáty. Nemyslíte si, že Európa za nimi trochu zaostáva?
V niečom naozaj zaostáva, v niečom inom je zase lídrom. V Európe sme určite lídrom v tom, koľko peňazí investujeme, aby ľudia mali zdravé a efektívne životné prostredie. Napríklad škandinávske krajiny sa vo veľkej miere venujú téme zdravého vzduchu a svetla. To isté platí aj v Holandsku či Británii, konkrétne Londýne. Táto téma pritom v Amerike či Číne alebo ďalších ázijských krajinách až tak nerezonuje. Naopak, oni sú zase možno oveľa ďalej v oblasti energetickej optimalizácie, videoanalytiky, riadenia dopravy a všetkého, čo sa týka bezpečnosti. V tom sú jednoznačne vpredu. Čo sa týka produktivity či používateľskej alebo zamestnaneckej skúsenosti, tam je suverénnym lídrom opäť Európa.

Keby sme sa mali pozrieť na Slovensko a porovnať ho povedzme s okolitými krajinami, zaostávame za nimi, alebo sme v niečom vpredu?
Z hľadiska smart city a zavádzania technológií to vnímam tak, že spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky je najďalej určite Poľsko, obzvlášť Varšava. Za ňou nasleduje Česko. My sme na tretej a Maďarsko na štvrtej priečke. Rozdiely sú viditeľné, Varšava má omnoho viac výškových budov, pôsobí ako skutočná metropola.

V čom je Varšava špecifická?
Vo Varšave je bežné to, čo robí HB Reavis aj na Slovensku, teda budovanie kvalitnej architektúry. Bývajú to skúsené zahraničné architektonické štúdiá. Aj konkurencia developerov, ktorí sa snažia získať veľkých klientov, je väčšia. Projekty musia zaujať. Takže vo Varšave sa už bežne dostanete do budovy pomocou mobilného telefónu. Ak idete do garáže, takmer každá budova vám otvorí bránu na základe evidenčného čísla vozidla. Ak idete do budovy ako návštevník, na recepcii vám dajú QR kód, ktorým sa dostanete dnu. Toto už je štandard, ktorý v poľskej metropole jednoducho musíte mať, ak chcete byť konkurencieschopní.

Stretávame sa s takýmito technológiami už aj u nás?
Povedal by som, že u nás na Slovensku je to stále určitý nadštandard. Nie je to úplne bežná vec. Dobrou správou je, že súčasné vedenie magistrátu sa týmito témami zaoberá a neváha zbierať inšpiráciu vo svete.

Mala by slovenská vláda robiť viac pre to, aby sme našich susedov v tomto smere doháňali, napríklad prostredníctvom kvalitnejšieho vzdelávania či podpory rozvoja technológií?
Prednedávnom sme na okrúhlom stole organizovanom Americkou obchodnou komorou na Slovensku diskutovali s generálnymi riaditeľmi o tom, že oblastí na riešenie je hneď niekoľko. Jednou z nich je slabé prepojenie a nedostatočné programové partnerstvo medzi verejným sektorom a sektorom vzdelávania. Aby som to spresnil, percento programov, ktoré sa venujú umelej inteligencii, nie je zanedbateľné, skôr chýbajú možnosti reálneho uplatnenia. Okrem toho majú firmy problém získavať talentovaných ľudí. V neposlednom rade je priestor aj na zlepšenie spolupráce s univerzitami, prostriedky ani motivácia nechýbajú, výsledný efekt však áno.

Usilujete sa s tým niečo urobiť?
Áno. V rámci HB Reavis sa snažíme prepájať korporácie so startupmi. Máme vlastnú coworkingovú platformu HubHub, ktorá v Bratislave operuje niekoľko centier. Disponujeme asi 30-tisíc štvorcovými metrami týchto priestorov. V každej krajine, kde pôsobíme, máme okolo štyritisíc členov. Naším cieľom je vytvoriť inovačné huby, ktoré naplnia mladí ľudia, startupy alebo freelanceri, aj korporácie. Môžem uviesť niekoľko príkladov, keď si naši klienti z radov veľkých firiem otvorili inovačný hub práve v našom coworkingu, aby boli blízko k novým myšlienkam a inováciám. Práve to sa ako firma veľmi snažíme podporiť.

Spomínali ste, že takéto aktivity máte aj v zahraničí...
Áno, sme akcionárom v CIC, teda Cambridge Innovation Center. Je to najväčší a najstarší inovačný ekosystém v Amerike. Takže aj toto je naša misia. Snažíme sa otvoriť takú platformu, v rámci ktorej by firmy a startupy vedeli na dobrých témach spolupracovať. Takisto vďaka HubHub podporujeme najväčšiu slovenskú technologickú a inovačnú konferenciu FutureNow. Tá prináša technologické startupy z celého regiónu Vyšehradskej štvorky. Naozaj sme do toho dali celé svoje srdce. Chceme, aby na Slovensku nápady nielen vznikali, ale sa aj rozvíjali. Skrátka, aby tu boli šikovné firmy a dokázali si nájsť talenty, s ktorými budú pracovať.

Dáta nielen zbierame, ale tiež im prispôsobujeme budovu, aby vedela dopredu spraviť nejakú akciu.

Fakty o projekte Symbiosy
Vznikol v rámci slovenskej spoločnosti HB Reavis. Jeho cieľom je pomocou najnovších technológií typu Internet of Things alebo senzoriky maximálne modernizovať budovy. Tie tak okrem iného dokážu presunúť vzduch odtiaľ, kde ľudia nie sú, tam, kde ho treba. Ide o čisto slovenský produkt, ktorý si postupne získava uznanie aj vo svete. Technológie z dielne projektového tímu Symbiosy môžeme nájsť napríklad v Londýne. Nedávno ich šéf tímu Tomáš Meliško odprezentoval v Dubaji, kde zaujali tamojších lídrov krajiny.

01 - Modified: 2024-04-18 14:50:03 - Feat.: - Title: Kyjev musí rýchlo konať. Dochádzajú mu vojaci, zbrane i munícia, tvrdí pre HN český expert na Ukrajinu Mlejnek 02 - Modified: 2024-04-19 12:46:22 - Feat.: - Title: Korčoka lákali do maďarského rádia. „Neurobil som to,“ hovorí pre HN a spomína červenú čiaru a pád do bahna 03 - Modified: 2024-04-18 22:00:00 - Feat.: - Title: Sulík pre HN: Slovensku chýba právo veta, za povinné rozdelenie migrantov môže Fico 04 - Modified: 2024-04-18 13:30:00 - Feat.: - Title: Čo sú susedské spory a ako sa v nich účinne brániť? Pre HN vysvetľuje advokát 05 - Modified: 2024-04-17 16:30:00 - Feat.: - Title: Útok Iránu na Izrael bol neškodný ohňostroj, myslí si odborník na Blízky východ. Čo bude v konflikte ďalej?
menuLevel = 2, menuRoute = focus/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = focus, homepage = false
19. apríl 2024 16:17