Je však takýto návrat k pestovaniu napríklad obilia tam, kde sa dlhodobo pestovala repka, možný?
„Pestovať obilninu po obilnine bez prerušenia v osevnom postupe má svoje riziká. Hlavne nižší výnos, rovnakí škodcovia a choroby, a tým aj potreba vyššieho používania chemických prípravkov na ochranu rastlín,“ hovorí David Karkulín z portálu Agrobiznis.
Repka sa aj pomerne ťažko nahrádza inou olejninou. Slnečnica či sója sú jarné plodiny a repka ozimná plodina.
Práve repku olejnú kritizoval aj niekdajší minister pôdohospodárstva za OĽaNO Ján Mičovský.
Sú to už dva roky, čo symbolicky prijal ponuku vynálezcu aeromobilu Štefana Kleina, aby si s ním zhora z malého lietadla názorne prezrel, ako je Slovensko obrastené repkou. Let z Nitry nad oblasť Nových Zámkov i Levíc a ďalej smerom nad Štiavnické vrchy a Považský Inovec i Tribeč a naspäť do Nitry trval zhruba hodinu.
„Ministrovi ponúkol pohľad, ktorý je, žiaľ, ešte smutnejší ako ten, ktorý sa nám naskytá zdola. Naša krajina je po Českej republike druhým najväčším pestovateľom repky v rámci Európy. Sme druhou najviac žltou krajinou. Repky skrátka pestujeme priveľa,“ objasnilo vtedy ministerstvo situáciu na našich poliach.
Výmera repky olejnej u nás dosahuje až trojnásobok európskeho priemeru. Nárast plochy bol od roku 2000 doteraz pomerne veľký.
Na porovnanie, zo 100-tisíc hektárov sme sa za vyše 20 rokov dostali takmer na 150-tisíc.
Máme ako krajina tejto technickej plodiny primerané množstvo alebo je jej priveľa?
Svetová produkcia olejnín má stúpajúci trend. U nás bola v roku 2020 zberová plocha repky olejnej 146 600 hektárov, hektárová úroda tri tony na hektár a celková produkcia 440 900 ton.
„Dlhodobo môžeme konštatovať, že produkcia olejnín u nás je vyššia, ako je spotreba, teda sme aj exportnou krajinou. Spracovatelia olejnín sú zásobení v dostatočnej miere olejninami do 30. 6. do novej úrody. Tovar potrebný na zásobovanie spracovateľov je zmluvne zabezpečený a nachádza sa v skladoch,“ odpovedá ministerstvo pôdohospodárstva.
Či je množstvo repky na Slovensku priveľké, závisí podľa Davida Karkulína z portálu Agromagazín od uhla pohľadu.
„Dnes nemáme spracovateľské kapacity repky na potravinárske účely, len na produkciu bionafty. Z tohto hľadiska máme repky dosť. Celá naša produkcia sa tu nespracuje a časť i vyvážame,“ hovorí. Čo sa však týka EÚ, ktorá je netto dovozcom repky, tá ročne dováža 5,5 milióna ton.
„Teda z hľadiska spoločného trhu EÚ sme závislí od importov,“ dodáva odborník.
Europoslanec Martin Hojsík si myslí, že problém nie je v samotnej repke, ale v príliš veľkom rozsahu jej pestovania.
„Vznikajú nám takzvané rozsiahle monokultúry. Žlté moria repky intenzívne postrekované pesticídmi, z ktorých niektoré sú škodlivé pre včely, opeľovače alebo pôdne mikroorganizmy. Takto si postupne meníme pôdu na mŕtve minerály, kde si už nič nedopestujeme,“ opisuje.
Súčasné primiešavanie biopalív prvej generácie nepovažuje za prospešné ani pre klímu, ani pre našu energetickú nezávislosť od Ruska.