Ešte pred desiatimi rokmi patril medzi najobľúbenejšie africké destinácie zahraničných turistov vrátane tisícok Slovákov. Tí objavovali nielen letoviská pri Červenom mori, ale aj vnútrozemie plné starovekých chrámov a slávne pyramídy v Gíze neďaleko Káhiry. A hoci mnohých Európanov zasiahla po jeho návšteve z dôvodu nedostatočnej hygieny takzvaná faraónova pomsta v podobe žalúdočných či tráviacich problémov, radi sa sem opäť vracali.
Potom však prišla arabská jar a niekoľko teroristických útokov, čo krajinu uvrhlo do víru politického, ekonomického aj spoločenského chaosu a turistov z nej vyhnalo. Dnes sa Egypt snaží svoju ekonomiku postaviť opäť na nohy. Nespolieha sa už však len na prímorské rezorty či pamiatky ležiace pozdĺž Nílu. Aj vďaka ekonomickým reformám a investíciám do infraštruktúry aj inovácií chce krajina zachytiť aktuálny trend globálneho hospodárstva a modernizovať svoj biznis.
Prečítajte si, aké ekonomické plány si stomiliónový Egypt pripravil na budúce roky, ako ho zasiahla koronakríza aj čo mu predpovedajú makroekonomickí analytici.
„K najväčším mýtom o Egypte patria práve tie o pyramídach,“ hovorí egyptológ Jozef Hudec s tým, že väčšina špekulácií sa dá vedecky vyvrátiť. Pravdou však je, že mohutné stavby vzbudzujú úctu aj dnes.Dreamstime
StoryEditor
Od pyramíd k digitalizácii. Bájny Egypt ukazuje modernú tvár
Severoafrická krajina sa už nechce spoliehať len na turizmus, veľa peňazí investuje do rozvoja infraštruktúry.