Wikimedia Commons
StoryEditor

Začínajúci pedagóg v Bratislave dostane lepší plat aj v supermarkete. Učiteľa hodnotia tabuľky, nie vlohy

11.04.2022, 23:00
Začinajúci pedagógovia na západe krajiny zarobia menej, ako keby išli pracovať do supermarketu. Tabuľkové hodnotenie sa týka aj iných profesií. Nespokojné su sestry aj pôrodné asistentky.

Na východe kráľovský plat, na západe problém vyžiť. Odmeňovanie učiteľov neodráža rozdielne podmienky dopytu a ponuky ich práce v rôznych regiónoch Slovenska ani kvalitu učiteľov.

Analytici považujú súčasné nastavenie miezd učiteľov za ťažkopádne a zamerané na plošné tabuľky. Výsledkom je viacero nerovnováh, ktoré v školstve vznikajú. Potom sa stáva, že začínajúci učiteľ na západe krajiny zarobí menej ako predavačka v obchode.

Jedno z riešení by mohlo byť zníženie dôležitosti, ktorú majú tabuľky pri odmeňovaní učiteľov. Ďalším je otvorenie vzdelávacieho trhu a zvýšenie konkurencie.

Zmestiť sa do tabuľky

Priemerná mzda učiteľa v Bratislavskom kraji je 1 484 eur, pričom v Prešovskom kraji je to 1 510 eur. Znamená to, že bratislavskí učitelia zarábajú o 1,7 percenta menej ako prešovskí.

Priemerná mzda v hospodárstve je pritom v Bratislavskom kraji o 54,3 percenta vyššia než v Prešovskom kraji.

„Následkom je nedostatok učiteľov v Bratislave. Riešením je zavedenie regionálneho príplatku pre učiteľov, ktorý bude zohľadňovať tieto rozdielne mzdové úrovne,“ hovorí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Róbert Chovanculiak.

Problém vzniká aj pri nástupe do práce. Ani mzdy u začínajúcich učiteľov nie sú totiž žiadnym spôsobom regionálne diferencované. Začínajúci učitelia nastupujú so mzdou 970 eur bez ohľadu na to, či učia v Bratislave alebo v Sabinove, pričom nástupný plat predavača v Bratislave je 1 100 eur a v Sabinove 890 eur.

Školstvo sa podľa analytika môže inšpirovať napríklad Policajným zborom, ktorý ponúka príspevok na bývanie pre policajtov v Bratislave.

Po príklad môžeme ísť aj ďalej. Platy všetkých euroúradníkov sa upravujú o faktor nazývaný „korekčný koeficient“. Výška platu v EÚ priamo závisí od toho, kde sa nachádza inštitúcia, pre ktorú človek pracuje. Eurostat každý rok sleduje, aké drahé alebo lacné je žiť vo všetkých členských štátoch EÚ a podľa toho sa prepočítavajú mzdy euroúradníkov.

Pri tabuľkových platoch nemusí nutne ísť iba o organizáciu verejnej správy. Aj niektoré súkromné subjekty, často väčšie korporácie, majú nejaké typy tabuľkových platov, ale nie je tabuľka ako tabuľka.

„Súkromné subjekty majú motiváciu nastavovať tabuľky lokálnym podmienkam a vnášať do nich aj rôzne motivačné prvky. Robia to preto, lebo ak nastavia zlé tabuľky, prídu o dobrých zamestnancov a prepadnú sa ich tržby,“ vysvetľuje Chovanculiak.

Tu je hlavný rozdiel oproti verejnému sektoru, ktorý nemá núdzu o tržby a zákazníkov, lebo je financovaný povinne cez dane a zákazníci nemajú často na výber.

Nové prístupy a alternatívy však vznikajú aj v slovenskom školstve. Anton Adamčík, spoluautor súbežného systému vzdelávania EDUvolúcia, vysvetľuje, ako by sa odmeňovanie učiteľov riešilo v paralelnom vzdelávacom systéme.

„Slobodný vzdelávací trh umožňuje dohodnúť si výšku odmeny medzi klientom a učiteľom a rovnako aj vyselektovať kvalitu od nekvality na trhovom princípe ponuky a dopytu. Kľúčovou autoritou, ktorá určuje kvalitu vzdelávania, je študent, žiak a jeho zákonný zástupca,“ opisuje.

V EDUvolúcii o spôsobe odmeňovania bude rozhodovať zriaďovateľ vzdelávacieho zariadenia či samosprávny orgán daného zariadenia.

„Niektorí sa rozhodnú pre tabuľkové platy, inde podľa dohody medzi učiteľom a klientom alebo medzi učiteľom a zriaďovateľom,“ dodáva Adamčík.

Čo sa týka platového rozlíšenia učiteľov naprieč regiónmi, tento návrh vopred ráta s myšlienkou, že sa o plate učiteľa v Lučenci bude rozhodovať v Bratislave. Daniel Kojnok z iniciatívy Výkrik z regiónov však volá po väčšej slobode pre regióny.

„Aby sme využili potenciál zlepšenia výkonnosti vzdelávania, nechajme zriaďovateľom v jednotlivých regiónoch Slovenska voľné ruky. Prinavráťme krajom a obciam kompetencie a financie na autonómne poskytovanie vzdelávania v regiónoch vrátane rozhodovania o výške platov učiteľov,“ hovorí. Tlak na zlepšovanie vzdelávania má podľa neho pôvod v konkurenčnom prostredí.

Organizácia OECD dlhodobo porovnáva údaje o výkonnosti vzdelávania. Prakticky všetky skúmané ukazovatele potvrdzujú pozitívny a zásadný vzťah medzi inštitucionálnou decentralizáciou vzdelávania a výsledkami žiakov.

„Zvýšenie decentralizácie vzdelávania o 10 bodov zlepšuje hodnotenie PISA približne o štyri body, čo zodpovedá zlepšeniu pozície približne o štyri krajiny,“ argumentuje Kojnok.

menuLevel = 2, menuRoute = focus/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = focus, homepage = false
29. september 2022 12:17