Na východe kráľovský plat, na západe problém vyžiť. Odmeňovanie učiteľov neodráža rozdielne podmienky dopytu a ponuky ich práce v rôznych regiónoch Slovenska ani kvalitu učiteľov.
Analytici považujú súčasné nastavenie miezd učiteľov za ťažkopádne a zamerané na plošné tabuľky. Výsledkom je viacero nerovnováh, ktoré v školstve vznikajú. Potom sa stáva, že začínajúci učiteľ na západe krajiny zarobí menej ako predavačka v obchode.
Jedno z riešení by mohlo byť zníženie dôležitosti, ktorú majú tabuľky pri odmeňovaní učiteľov. Ďalším je otvorenie vzdelávacieho trhu a zvýšenie konkurencie.
Zmestiť sa do tabuľky
Priemerná mzda učiteľa v Bratislavskom kraji je 1 484 eur, pričom v Prešovskom kraji je to 1 510 eur. Znamená to, že bratislavskí učitelia zarábajú o 1,7 percenta menej ako prešovskí.
Priemerná mzda v hospodárstve je pritom v Bratislavskom kraji o 54,3 percenta vyššia než v Prešovskom kraji.
„Následkom je nedostatok učiteľov v Bratislave. Riešením je zavedenie regionálneho príplatku pre učiteľov, ktorý bude zohľadňovať tieto rozdielne mzdové úrovne,“ hovorí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Róbert Chovanculiak.
Problém vzniká aj pri nástupe do práce. Ani mzdy u začínajúcich učiteľov nie sú totiž žiadnym spôsobom regionálne diferencované. Začínajúci učitelia nastupujú so mzdou 970 eur bez ohľadu na to, či učia v Bratislave alebo v Sabinove, pričom nástupný plat predavača v Bratislave je 1 100 eur a v Sabinove 890 eur.
Školstvo sa podľa analytika môže inšpirovať napríklad Policajným zborom, ktorý ponúka príspevok na bývanie pre policajtov v Bratislave.
Po príklad môžeme ísť aj ďalej. Platy všetkých euroúradníkov sa upravujú o faktor nazývaný „korekčný koeficient“. Výška platu v EÚ priamo závisí od toho, kde sa nachádza inštitúcia, pre ktorú človek pracuje. Eurostat každý rok sleduje, aké drahé alebo lacné je žiť vo všetkých členských štátoch EÚ a podľa toho sa prepočítavajú mzdy euroúradníkov.
Pri tabuľkových platoch nemusí nutne ísť iba o organizáciu verejnej správy. Aj niektoré súkromné subjekty, často väčšie korporácie, majú nejaké typy tabuľkových platov, ale nie je tabuľka ako tabuľka.
„Súkromné subjekty majú motiváciu nastavovať tabuľky lokálnym podmienkam a vnášať do nich aj rôzne motivačné prvky. Robia to preto, lebo ak nastavia zlé tabuľky, prídu o dobrých zamestnancov a prepadnú sa ich tržby,“ vysvetľuje Chovanculiak.
Tu je hlavný rozdiel oproti verejnému sektoru, ktorý nemá núdzu o tržby a zákazníkov, lebo je financovaný povinne cez dane a zákazníci nemajú často na výber.
Nové prístupy a alternatívy však vznikajú aj v slovenskom školstve. Anton Adamčík, spoluautor súbežného systému vzdelávania EDUvolúcia, vysvetľuje, ako by sa odmeňovanie učiteľov riešilo v paralelnom vzdelávacom systéme.
„Slobodný vzdelávací trh umožňuje dohodnúť si výšku odmeny medzi klientom a učiteľom a rovnako aj vyselektovať kvalitu od nekvality na trhovom princípe ponuky a dopytu. Kľúčovou autoritou, ktorá určuje kvalitu vzdelávania, je študent, žiak a jeho zákonný zástupca,“ opisuje.
V EDUvolúcii o spôsobe odmeňovania bude rozhodovať zriaďovateľ vzdelávacieho zariadenia či samosprávny orgán daného zariadenia.
„Niektorí sa rozhodnú pre tabuľkové platy, inde podľa dohody medzi učiteľom a klientom alebo medzi učiteľom a zriaďovateľom,“ dodáva Adamčík.
Čo sa týka platového rozlíšenia učiteľov naprieč regiónmi, tento návrh vopred ráta s myšlienkou, že sa o plate učiteľa v Lučenci bude rozhodovať v Bratislave. Daniel Kojnok z iniciatívy Výkrik z regiónov však volá po väčšej slobode pre regióny.
„Aby sme využili potenciál zlepšenia výkonnosti vzdelávania, nechajme zriaďovateľom v jednotlivých regiónoch Slovenska voľné ruky. Prinavráťme krajom a obciam kompetencie a financie na autonómne poskytovanie vzdelávania v regiónoch vrátane rozhodovania o výške platov učiteľov,“ hovorí. Tlak na zlepšovanie vzdelávania má podľa neho pôvod v konkurenčnom prostredí.
Organizácia OECD dlhodobo porovnáva údaje o výkonnosti vzdelávania. Prakticky všetky skúmané ukazovatele potvrdzujú pozitívny a zásadný vzťah medzi inštitucionálnou decentralizáciou vzdelávania a výsledkami žiakov.
„Zvýšenie decentralizácie vzdelávania o 10 bodov zlepšuje hodnotenie PISA približne o štyri body, čo zodpovedá zlepšeniu pozície približne o štyri krajiny,“ argumentuje Kojnok.