Nevedia si prečítať knihu, napísať text bez chýb či zrátať príklady. Napriek tomu, že absolvovali základnú školu. Na Slovensku máme momentálne päťdesiat škôl, kde sa vzdeláva 20-tisíc detí, z ktorých väčšina po ich absolvovaní nezíska ani základnú úroveň gramotnosti. Sú to školy malých zriaďovateľov, ktoré fungujú v ťažkých podmienkach. Väčšina žiakov na týchto školách pochádza zo sociálne ťažších podmienok bez priaznivého zázemia. Ako im pomôcť?
Skúsenosti zo zahraničia
Slovensko prešlo v oblasti vzdelávania viacerými zmenami a reformami. Implementovali sa nové politiky a vydalo sa mnoho usmernení. Väčšinou sa zameriavali na parametrické zmeny vo fungovaní systému a na paradigmatickú reformu, ktorá vyžaduje opustiť starý systém a zaviesť nový. Oba prístupy podľa analytika inštitútu INESS Roberta Chovanculiaka dlhodobo zlyhávajú a neprinášajú očakávané výsledky. Analytik vidí cestu v alternatívnej reforme školstva. Tá zdôrazňuje umožnenie vzniku paralelných riešení v školstve.
„Jej cieľom je vytvoriť priestor pre aktívnych a šikovných ľudí, ktorí majú víziu a chuť v školstve niečo reálne zmeniť. Ide o odskúšaný prístup k reforme školstva, ktorý má v zahraničí viacero úspešných modelov s pozitívnymi výsledkami,“ vraví. Konkrétne navrhuje zavedenie modelu manažovania portfólia škôl. To znamená opustenie rakúsko-uhorského modelu riadenia školstva z 19. storočia, ktoré je charakteristické mikromanažmentom škôl prostredníctvom legislatívy a regulácií. Zaviesť by sme mali prechod k manažmentu z 21. storočia, ktorý je charakteristický vysokou mierou autonómie škôl a zároveň ich zodpovednosťou za dosahovanie základných vzdelávacích výsledkov.
V praxi sa tento nový model riadenia škôl najčastejšie realizuje dvoma politikami. Legislatíva v niektorých krajinách umožňuje vznik autonómnych škôl, ktoré budú oslobodené zo systému tradičného školstva.
„To znamená, že tieto školy majú vysokú mieru voľnosti pri nastavovaní vlastného dizajnu a modelu školy. Sem patrí všetko od zamestnávania a odmeňovania učiteľov cez tvorbu obsahu a formy vzdelávania alebo nastavovanie chodu školy a priebehu vyučovania až po využívanie financií a zdrojov v škole,“ vysvetľuje Chovanculiak. Nejde však o bezbrehú voľnosť. Zároveň majú autonómne školy zodpovednosť za vopred dohodnuté výsledky. Najčastejšie vo forme dosiahnutia základnej úrovne gramotnosti ich žiakov.
Ako sa takýto systém v zahraničí vyrovnáva so školami, ktoré sľubované výsledky nedosahujú? Jednoducho sa rušia, prípadne takéto nekvalitné verejné školy, ktoré dlhodobo zlyhávajú a vysoký podiel ich žiakov nedosahuje ani základné úrovne gramotnosti, preberajú iní zriaďovatelia. Prejdú pod nových zriaďovateľov autonómnych škôl, alebo sa dostanú pod manažment nových vzdelávacích operátorov. Presne takýmto spôsobom by to podľa analytika mohlo fungovať aj na Slovensku. „V krátkodobom horizonte vidím najväčší potenciál tejto reformy v zlepšení kvality škôl s najhoršími výsledkami,“ vraví.
Ministerstvo: Nezvažujeme to
Na možnosť sprístupniť deťom v slovenskom školstve aj alternatívnu cestu, ako sa dostať k vzdelaniu, sme sa opýtali ministerstva školstva. „K otázke autonómnych škôl uvádzame, že súčasná legislatíva takýto postup nepozná a ministerstvo o ňom aktuálne ani neuvažuje,“ odpovedal rezort.
Úlohu kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia a nad úrovňou výchovy a vzdelávania plní podľa ministerstva Štátna školská inšpekcia, avšak je dôležité zdôrazniť, že pri posudzovaní rebríčkov škôl je potrebné brať do úvahy aj špecifiká jednotlivých škôl.
Čo sa týka zlepšovania vzdelávacích výsledkov nielen najzraniteľnejších skupín žiakov, k tejto veci dal rezort do pozornosti pripravovanú novelu školského zákona, ktorou sa okrem iného zavedú podporné opatrenia vo výchove a vzdelávaní.
„Ich cieľom je plnohodnotné zapájanie všetkých detí a žiakov do výchovy a vzdelávania, rozvíjanie ich kompetencií a plnohodnotné zaradenie v škole. Zavedenie podporných opatrení do školského zákona a ich následné uplatňovanie v praxi zlepší podmienky práce aj s uvedenou skupinou detí a žiakov,“ naráža ministerstvo na žiakov spomenutých škôl s nepriaznivými výsledkami.
Ministerstvo vysvetlilo aj technickú stránku veci. Na úrovni školského zákona sa navrhuje uviesť len základný rámec podporných opatrení, na ktorý bude nadväzovať katalóg podporných opatrení obsahujúci špecifikácie a ďalšie podrobnosti. Spomínaná novela školského zákona je v súčasnosti v procese schvaľovania. Pripravovaná kurikulárna reforma sa má orientovať práve na zvyšovanie rozličných typov gramotností u žiakov. Teda čitateľskej a vizuálnej, občianskej, digitálnej či finančnej.
„Okrem toho bolo pre žiakov základných a stredných škôl zrealizovaných napríklad aj päť programov doučovania v troch cykloch, ktorých cieľom bolo práve vyrovnávanie rozdielov vo vedomostiach, v zručnostiach a spôsobilostiach žiakov, ako aj eliminácia rizika opakovania ročníkov a predčasného ukončenia vzdelávania žiakov,“ uzatvára ministerstvo.
Revolúcia alebo evolúcia?
Myšlienky postupnej zmeny v slovenskom školstve, ktoré by prebiehali paralelne k súčasnému systému, prináša aj projekt EDUvolúcia autorov Antona Adamčíka a Miroslava Sopka. Základom EDUvolúcie je, aby nový systém prebiehal v prostredí, ktoré nemá centrálne riadenie. Všetci jeho účastníci, teda školy, učitelia, žiaci aj rodičia, sa priamo aj sprostredkovane podieľajú na jeho vytváraní a riadení. Výsledkom by mali byť rovnaké šance pre každé dieťa, čo mu umožňuje naplno prejaviť a rozvíjať svoj talent pre uplatnenie sa v spoločnosti. Eliminuje sa tým diskriminácia na základe ekonomického, sociálneho aj etnického statusu.
Antona Adamčíka sme sa opýtali, či vidí priestor na vznik autonómnych škôl, aké poznáme zo zahraničia, aj u nás. „Pri nastavení súčasného školského systému a jeho centralizovanej organizačnej a riadiacej štruktúre tam nevidím dostatočný priestor,“ hovorí.
Možnosťou podľa neho je neoficiálny vznik autonómnych škôl, ktoré by navštevovali žiaci v režime individuálneho vzdelávania. „Tu však narážame na problém financovania. Na individuálne vzdelávanie štát prispieva len 10 percent normatívu, a aj to dostane kmeňová škola zaradená v sieti, nie autonómna škola na svoj chod,“ vysvetľuje pozadie.
V rámci projektu EDUvolúcia podľa neho priestor na autonómne školy je a je podporovaný rovnako ako ďalšie alternatívne formy vzdelávania. Ći už Montessori, Waldorfská škola, demokratické školy typu Sudbery valley school alebo home schooling. „Autonómne školy, tak ako fungujú v zahraničí, sú alternatívou vo forme vzdelávania, nie v cieli a obsahu. Čo znamená, že ponúkajú inú efektívnejšiu cestu, ako naplniť štátom predpísané kurikulum,“ vraví Adamčík. V tomto je EDUvolúcia iná, pretože presadzuje slobodu školy aj v tvorbe samotného kurikula, nebráni jej však v rozhodnutí držať sa štátneho. „Pokiaľ ide o návrh INESS, autonómne školstvo vnímam ako realistický evolučný krok k naplneniu zámerov EDUvolúcie,“ vraví.
Aj bez zmeny legislatívy už dnes existujú cesty, ako začať realizovať projekt EDUvolúcia alebo ideu autonómnych škôl, takpovediac zdola. „Tou cestou je preberanie zriaďovateľstva takzvaných úpadkových škôl. Teda tých so slabými výsledkami, s prevahou detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, malotriedok,“ vraví Adamčík.
Štát je pritom v súčasnosti zriaďovateľom mizivého počtu škôl, prevažujúcim zriaďovateľom sú obce, mestá a VÚC. Zriaďovateľom však môže byť aj občianske združenie, ktoré po dohode s aktuálnym zriaďovateľom môže túto funkciu prebrať, alebo sa na jej výkone podieľať.
„Pokiaľ má občianske združenie k dispozícii tímy profesionálov, ktorí dokážu školám poskytnúť kompletný podporný servis – vzdelávanie pedagógov, facilitáciu a moderovanie dialógu medzi pedagógmi, rodičmi, žiakmi, podporu manažmentu, právne poradenstvo, koučing, mentoring, vypracovanie projektov a ďalšie, tak osobne nevidím prekážky, prečo by sa súčasní zriaďovatelia bránili vstúpiť do spoluzriaďovateľstva alebo sa ho úplne vzdať,“ vraví. A to najmä tam, kde existujúce školy živoria.