Jar 2003. V krajinách Vyšehradskej štvorky sa konajú referendá o vstupe do Európskej únie. Vo všetkých štyroch sú úspešné – najvýraznejšie sa v prospech začlenenia do EÚ vyslovia voliči na Slovensku. „Áno“ zakrúžkuje takmer 94 percent Slovákov. A v Maďarsku, Poľsku či Česku podpora vstupu do Únie dosiahne minimálne tri štvrtiny odovzdaných hlasov.
Podpisom prístupovej dohody a prijatím pravidiel Maastrichtskej zmluvy, ktorá položila základy EÚ, sa krajiny Vyšehradu zaviazali prijať v budúcnosti euro. Dvadsať rokov od vstupu do Únie však z regionálnej štvorky platíme spoločnou európskou menou iba my – naše slovenské koruny sme za eurá vymenili príchodom roku 2009. Ostatní sa nechcú vzdať svojej českej koruny, maďarského forintu ani poľského zlotého.
Prečítajte si, ako sú na tom momentálne s procesom prijatia eura naši traja susedia.
1. V Česku rozvíril debatu prezident Petr Pavel
Česi patria medzi najväčších euroskeptikov v celej Európskej únii. A týka sa to aj vzťahu voči samotnému euru. Prakticky vo všetkých prieskumoch majú jeho odporcovia prevahu nad podporovateľmi. Napríklad januárový prieskumu agentúry Median pre Radiožurnál ukázal, že proti je až 58 percent Čechov.
Ostro sa voči euru vyhraňoval už muž, ktorý bol v čase vstupu našich západných susedov do EÚ českým prezidentom – Václav Klaus. A v tejto rétorike pokračuje dosiaľ. „Dnešná umelá debata o vstupe do eurozóny je pre nás ekonomicky úplne neaktuálna a nepotrebná. V žiadnom prípade nie je prijatie eura cestou, ako sa vymaniť z našej – bohužiaľ, už chronickej – ekonomickej stagnácie, ktorá sa stala definičnou charakteristikou súčasnej nafialovalej Českej republiky,“ cituje exprezident na svojej stránke klaus.cz z jedného zo svojich rozhovorov pre médiá.
Klaus tým reaguje na vyjadrenia súčasnej hlavy štátu Petra Pavla, ktorý sa začiatkom tohto roka vyslovil za začatie odbornej debaty na tému prijatia európskej meny. „Je načase, aby sme po rokoch začali robiť konkrétne kroky, ktoré nás k naplneniu tohto záväzku dovedú,“ vyhlásil Pavel vo svojom prvom novoročnom prejave.
A pred pár dňami zašiel ešte ďalej. „Pokiaľ budeme zdržiavať prijatie eura, i naďalej budeme čeliť všetkým rozhodnutiam eurozóny sprostredkovane, pretože aj dnes zostávame na týchto rokovaniach za zatvorenými dverami. Veľká časť firiem už pritom s eurozónou obchoduje v eurách,“ vyhlásil tento mesiac prezident na ekonomickej konferencii reVize Česka 2024.
Česi dlhodobo nemajú väčšie problémy s tým, aby splnili takzvané Maastrichtské kritériá, ktoré sú pre vstup do eurozóny potrebné. Konkrétne ide o limitovanú mieru inflácie, dlhodobú úrokovú mieru, deficit štátneho rozpočtu a veľkosť verejného dlhu. Mena krajiny navyše musí byť minimálne dva roky pred hodnotením zapojená do Európskeho mechanizmu výmenných kurzov. Jej kurz sa pritom počas celého obdobia v ERM II musí pohybovať v prísne stanovených hraniciach. Teda presne tak, ako to zvládla slovenská koruna, ktorá do spomínaného systému vstúpila 26. novembra 2005.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 54% na dočítanie.
Zostáva vám 54% na dočítanie.