Nemeckej ekonomike hrozí už druhý rok za sebou pokles, čím by sa krajina zaradila v tempe hospodárskeho rastu na poslednú priečku medzi členmi skupiny G7. Analytici sa zhodujú v tom, že jednou z príčin tohto stavu je aj nepriaznivá situácia na nemeckom pracovnom trhu, kde aktuálne chýba asi 1,34 milióna najmä kvalifikovaných zamestnancov.
Dosluhujúca vláda kancelára Olafa Scholza v týchto dňoch oznámila, že Nemecko vydá do konca roka pracovné víza celkovo pre 200-tisíc prisťahovalcov, ktorí by mali obsadiť chýbajúce kvalifikované pozície. Oproti vlaňajšku to predstavuje nárast o 10 percent.
Ide o výsledok zavádzania nového nemeckého systému pre pracovníkov z krajín mimo EÚ. Takzvaná karta príležitostí je určená pre žiadateľov s najmenej dvojročným odborným alebo vysokoškolským vzdelaním a umožňuje im hľadať si kvalifikovanú prácu. Od uchádzačov, ktorí si môžu dokončiť štúdium na nemeckých školách či získať uznanie svojej kvalifikácie, sa vyžaduje aj znalosť nemčiny alebo angličtiny, ako i väzby na Nemecko. „Každoročne nám chýba 400-tisíc šikovných hláv a ešte väčší počet rúk, čo spomaľuje našu ekonomiku. Preto sme vytvorili najmodernejší imigračný zákon v Európe,“ pochvaľuje si výsledky reformy šéfka koaličnej strany Zelených Annalena Baerbocková.
Scholzova medzičasom už menšinová vláda, ktorá povedie krajinu len do februárových predčasných volieb, sa týmto spôsobom snažila riešiť problém nekontrolovanej migrácie. Napriek optimistickým prognózam nedokázala zaistiť chýbajúce sily. Prichádzajúcim migrantom totiž nezriedka chýbalo vhodné vzdelanie či pracovné skúsenosti, a preto si často nedokázali nájsť zamestnanie a končili na sociálnych dávkach.
Rozpad vlády a Trump
Oznámenie o zvýšenom príleve kvalifikovanej pracovnej sily prichádza v čase ekonomickej a politickej neistoty v krajine. Vyvolal ju nedávny rozpad vládnej „semaforovej“ trojkoalície, ktorá pre vnútorné nezhody prišla o parlamentnú väčšinu, ako aj víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách. Analytici sa zhodujú na tom, že Trumpov návrat, jeho nepredvídateľnosť a hrozba zavádzania vysokých dovozných ciel zrejme neveštia pre najväčšiu európsku ekonomiku nič dobré. To isté platí aj pre politické vákuum, ktoré by v prípade dlhšieho zostavovania novej vlády mohlo potrvať aj pol roka.
Kondícia nemeckej ekonomiky má pritom kľúčový význam pre celú eurozónu, obzvlášť pre susedné štáty a ďalšie krajiny, ktoré s ním spájajú intenzívne obchodné vzťahy, ako sú aj Slovensko a Česko. Aktuálne prognózy vývoja nemeckého hospodárstva však vôbec nie sú priaznivé a opatrenia na riešenie tohto stavu bude už musieť prijímať nový kabinet, ktorý vzíde z februárových volieb. „Nemeckej ekonomike hrozí už druhý rok za sebou prepad, čo sa nestalo od 50. rokov. Ide o znak postupujúceho úpadku nemeckého priemyslu. Na druhej strane je to len technická, plytká recesia, ktorú nesprevádza dramatický nárast nezamestnanosti,“ zhrnul pre HN aktuálny stav hlavný ekonóm českej Trinity Bank Lukáš Kovanda.
Nemecký priemysel podľa neho upadá pod tlakom zvýšenej konkurencie, napríklad v oblasti výroby automobilov v Číne a USA, ale aj pre ťažkosti súvisiace s drahými energiami, vysokými cenami emisných povoleniek, preregulovanosťou európskeho priemyslu či so starnutím populácie.
Mnohí pozorovatelia usudzujú, že nemecké hospodárstvo založené na priemyselnej výrobe a vývoze zostalo svojím charakterom uviaznuté v minulom storočí a nedokáže flexibilne reagovať na meniace sa globálne prostredie. Podľa nich to dokazujú aj súčasné problémy nemeckých automobiliek. Medzi limitujúcimi faktormi sa uvádza prílišná byrokracia, starnúca verejná infraštruktúra či celkové nastavenie, ktoré viac prospieva veľkým firmám než menším podnikom.
Na tom, ako do tohto stavu nemecká ekonomika dospela, nepanuje medzi analytikmi jednoznačná zhoda. Podľa Kovandu „Nemci podľahli ideológiám a začali uprednostňovať neekonomické a neracionálne konanie v energetickej, prisťahovaleckej či zahraničnej politike“. Vo sfére energií zavrhli jadro a presadzovali obnoviteľné zdroje. V oblasti prisťahovalectva zase podporovali neriadenú migráciu bez toho, aby mali premyslené, ako ju využijú a či to vôbec pôjde. Takže nekvalifikovaní migranti reálne predstavovali skôr záťaž pre sociálny systém než ekonomický prínos. Nešťastná zahraničná politika napokon viedla Berlín k prílišnej orientácii na Moskvu a závislosti od jej energií. Nemci sa od nich začali po ruskej invázii na Ukrajinu odpájať, čo je však pre nich veľmi drahé, upozorňuje Kovanda.
Dlhová brzda
Podľa mnohých ekonómov k súčasnej recesii výrazne prispieva i masívny nedostatok verejných investícií spôsobený prísnym uplatňovaním dlhovej brzdy, pre ktorú sa napokon rozpadla aj doterajšia koalícia. Na to, či pristúpiť k uvoľneniu tohto mechanizmu, však existujú rôzne názory. Podľa aktuálnych prieskumov ho podporuje len asi polovica nemeckých ekonomických expertov.
Stúpenci takéhoto riešenia argumentujú, že Nemecko má dostatočne zdravé financie, aby si mohlo v rozumnej miere požičiavať. Kritici namiesto toho požadujú výrazné obmedzenie sociálnych výdavkov a protrhové reformy, ktoré by zaistili potrebné prostriedky na roky zanedbávané investície do infraštruktúry, obrany, digitalizácie či vzdelania. Uvoľnenie platných pravidiel by podľa nich mohlo roztočiť koleso inflácie. „Podľa nás je potrebná mierna reforma dlhovej brzdy tak, aby predstavovala inteligentnejší ekonomický nástroj. Zároveň sa domnievame, že niektoré existujúce bariéry proti zadlžovaniu sú užitočné,“ vysvetlila pre Deutsche Welle Ulrike Malmendierová z Nemeckej rady ekonomických expertov.
Nie je pritom jasné, ako sa k tomuto problému postaví budúca vládna garnitúra, ktorej podobu je zatiaľ ťažké predpovedať. Ani to, či by si dokázala zaistiť dvojtretinovú väčšinu v Bundestagu na príslušnú zmenu ústavy. „Či nová koalícia bude ochotná alebo schopná zbaviť sa tejto dusivej zvieracej kazajky, nie je vôbec zrejmé. Ak nie, nemecká ekonomika umrie v dobrom zdraví a stiahne so sebou celú Európu,“ varuje Paul Taylor z European Policy Centre (EPC) v analýze zverejnenej denníkom The Guardian.
Aká bude nová vláda?
Predčasné voľby by sa mali v Nemecku konať 23. februára, teda sedem mesiacov pred riadnym termínom. Tomu by malo predchádzať ešte vyslovenie nedôvery Scholzovmu kabinetu, ktoré sa očakáva 16. decembra. Je takmer isté, že sa po voľbách neobnoví nepopulárna trojkoalícia zložená zo sociálnych demokratov, z liberálov a zo zelených, ktorej nástup pred necelými troma rokmi sprevádzali veľké nádeje na ekonomickú a spoločenskú modernizáciu. Tieto vízie sa nenaplnili a pád semaforového kabinetu nakoniec sprevádzali aj isté pocity úľavy. Časť nemeckých médií ho dokonca hodnotila ako koniec jednej katastrofy.
V aktuálnych prieskumoch výrazne vedú konzervatívci z CDU a ich líder Friedrich Merz preto ašpiruje na post spolkového kancelára. Rozloženie politických síl a vzostup populistických strán na krajnej pravici i ľavici zrejme neumožnia vznik väčšinovej stredopravej alebo stredoľavej vlády. Najpravdepodobnejším scenárom je vytvorenie takzvanej veľkej koalície kresťanských a sociálnych demokratov. Konzervatívci takúto vládu pripúšťajú, avšak trvajú na tom, že v nej nesmie byť samotný líder SPD Scholz, ktorý momentálne patrí medzi najneobľúbenejších nemeckých politikov.
Medzi oboma tábormi však existujú výrazné programové a ideologické rozdiely, ktoré by mohli zmariť nádeje na vznik kabinetu s koherentnou ekonomickou politikou a odvahou na presadzovanie reforiem. „Preto počítame s tým, že z budúcich volieb vzíde podobne rôznorodá vláda, ako tá doterajšia,“ cituje agentúra Reuters Grega Fuzesiho, analytika banky J. P. Morgan.
Dôležité bude aj to, ako rýchlo sa po voľbách podarí zostaviť funkčnú koalíciu. Odchádzajúci kabinet nestihol schváliť ani budúcoročný rozpočet, takže krajina bude počas prechodného obdobia zrejme fungovať v rozpočtovom provizóriu.
Niektorí pozorovatelia napriek tomu veria, že nová vláda prinesie potrebné nové ekonomické impulzy a hľadanie východísk z dlho neriešených problémov. „Keď sa usadí prach a moci sa po predčasných voľbách ujme vláda s novou agendou, vplyv bude pravdepodobne pozitívny,“ domnieva sa Holger Schmieding, hlavný ekonóm banky Berengerg.
Ekonomický reštart?
Ešte nejasnejšia ako podoba budúcej koalície je jej hospodárska politika. Analytik Kovanda očakáva, že nová, podľa všetkého veľká koalícia po voľbách pristúpi k prelomeniu dlhovej brzdy a zvýšeniu vládnych výdavkov. Tomu podľa neho nasvedčuje aj nárast príjmov z nemeckých dlhopisov bezprostredne po páde Scholzovho kabinetu. Podľa jeho názoru Nemecku ani nič iné nezostáva, ak si chce udržať relatívne zdravé verejné financie a zároveň ďalej financovať drahú zelenú či obrannú politiku. „Nová vláda by tiež mohla niečo urobiť s problémom prehnanej byrokracie a regulácie. Otázkou je, či na to bude mať dostatočnú politickú vôľu a dosť silný politický mandát,“ uvádza Kovanda.
Súčasne označil za možné, že sa Nemecko v budúcnosti pokúsi o budovanie a obnovovanie jadrových elektrární, čo je však záležitosť na dlhší čas. „A krajina stráca akcieschopnosť už teraz, takže som skeptický k tomu, že je možné prijať nejaké rýchle opatrenia na účinné vzpruženie ekonomiky,“ vyjadril sa český analytik.
Viacerí pozorovatelia vkladajú nádeje na ekonomickú obnovu aj do osobnosti predpokladaného budúceho kancelára Merza a jeho manažérskych skúseností zo sveta finančného biznisu. Dúfajú tiež, že by si vďaka tomuto svojmu zázemiu mohol lepšie ako Scholz porozumieť s biznismenom Trumpom, ktorý v januári opäť zasadne v Oválnej pracovni Bieleho domu.
Zavedie Trump clá?
Konzervatívci z CDU pritom vyjadrujú pripravenosť pokúsiť sa o pragmatickú spoluprácu s novou Trumpovou administratívou, v záujme čoho už začali nadväzovať aj kontakty s ľuďmi z jeho okolia. Kovanda v tejto súvislosti kritizuje dosluhujúceho kancelára Scholza, ktorý podľa neho jednostranne stavil na to, že novou americkou prezidentkou bude Kamala Harrisová, a nebudoval vzťahy s Donaldom Trumpom. To podľa neho môže byť aj v pozadí pádu nemeckej vlády i skutočnosti, že sa rozpadla v deň potvrdenia jeho víťazstva. Zásadný význam pre ďalší vývoj nemeckej ekonomiky i kroky novej vlády bude mať to, či Trump splní svoju hrozbu a zavedie vysoké vývozné clá voči Európe a Číne. Kovanda varuje, že straty by v takomto prípade mohli byť enormné nielen pre samotné Nemecko, ale aj na ďalšie naň naviazané ekonomiky. Boli by totiž zasiahnuté nie iba samotným obmedzením európskeho exportu do USA, ale nepriamo aj následkami ciel voči Číne. „V prípade zavedenia 60-percentných dovozných ciel na Čínu a povedzme 10-percentných na Nemecko by napríklad v roku 2027 mohli súvisiace ekonomické straty v Českej republike dosiahnuť 10 až 12 miliárd a na Slovensku šesť až sedem miliárd eur,“ varoval analytik.
Podľa neho je však otázne, či a v akom rozsahu dôjde k zavedeniu ciel voči Nemecku, keďže hlavným nepriateľom nie je pre Trumpa Európa, ale Čína, ktorá kvôli ruskej agresii voči Ukrajine ekonomicky aj geopoliticky silnie. „Je možné, že Trump zavedie clá len voči Číne, a nie voči Európe, alebo len na niektoré vybrané tovary. Avšak výmenou za to bude požadovať od Európy, aby aj ona zaviedla clá voči Číne a pripojila sa k jeho protičínskej aliancii,“ upozorňuje Kovanda.