Nie tradičným stranám
Po úspechu Kotlebu v župných voľbách v roku 2013 sa vynárali prvé otázky, kto vôbec Kotlebu volí a či sa jeho popularita spája iba s nárastom extrémizmu. Začali sa skloňovať prívlastky ako frustrovaní, nespokojní či nahnevaní vodiči, ktorí mali Kotlebovi odovzdať svoj hlas.
Je teda viac ako zrejmé, že k jeho priaznivcom nepatria iba neonacisti.
Viacerí analytici sa zhodli, že voliči si spomedzi kandidátov nevedeli vybrať a hľadali alternatívu k viac menej podobnej zmeske.
Jeho zvolením tak politikom nepriamo vyslovili odkaz, že s tradičnými stranami ruka v ruke nepôjdu. Výber Kotlebu bol tak skôr revolúciou proti celku ako revolúciou za jeho osobu.
Kotleba sa tak stal stelesnením boja proti nespravodlivosti až novodobým Jánošíkom, ktorý má ísť proti prúdu politikov s nesplnenými sľubmi či korupčnými kauzami.
Problémy, pre ktoré si Kotlebu zvolili sa pri tom nevymykajú z programu iných politických strán ako korupcia či utečenci.
Slabé znalosti o fašizme
Politici sa v reakcii na jeho podporu u voličov začali namiesto skutkov navzájom obviňovať, kto za extrémizmus vo vyššej politike môže.
Obe strany politického spektra pritom vylučovali, že by takáto situácia mohla nastať.
Spoločnosť začala pripisovať úspech novodobých fašistov aj pokrivenému školstvu. Hlavne zlým osnovám v dejepise a malému dôrazu na humanitné vedy. Žiaci tak potom nie sú schopní definovať, čo vôbec fašizmus je a čo návrat tejto ideológie môže spôsobiť.
Čo sa týka demografického zaradenia voličov, u Kotlebu prevažovali mladí voliči do 40 rokov. Exit polly ukázali, že sú zväčša stredoškolského vzdelania a prevažne manuálni pracovníci.
Rozhoduje aj fenomén skrytého voliča, a teda voliča, ktorý sa ku Kotlebovi otvorene nepriznáva, a predsa sa jeho meno respektíve jeho stranu rozhodne zakrúžkovať.