Polarizovaniu spoločnosti s vymenovaním neunikol ani bývalý prezident Ivan Gašparovič.
V roku 2011 si ako laureáta ocenenia vybral Milana Ferka, básnika a spisovateľa zodpovedného za Deklaráciu zvrchovanosti Slovenskej republiky aj autora sporného jazykového zákona v tretej Mečiarovej vláde, ktorý zomrel o rok predtým.
Na spisovateľskú scénu vstúpil s dobovo angažovanými veršami v Zbierke Zväzácka česť, neskôr písal aj spoločenské romány a knihy pre deti.
Rok 2007 sa do dejín našich ocenení zapísal Nursultan Nazarbajev, kazašský prezident, ktorý sa rád nazýva vodcom národa a jeho naopak nazývajú diktátorom, ktorý velí bývalej sovietskej republike od jej rozpadu v 1991.
V tom istom roku padlo vymenovanie aj na lesohospodára a bývalého vysokoškolského učiteľa Eugena Rónaya.
Na tom by nebolo nič divné, keby ho komunisti v podobe Štátnej bezpečnosti neviedli ako svojho agenta. Sám na to však reagoval, že nemal žiadne vedomosti o tom, že ho Štátna bezpečnosť vôbec evidovala ako agenta ani že figuroval v jej zväzkoch.
Oko podozrenia sa dvíhalo aj pri vymenovaní Ondreja Šedivého, bývalého plukovníka pohraničnej stráže, na ktorého padlo ocenenie v roku 2006 v podobe Kríža Milana Rastislava Štefánika III. triedy.
Dôvodom pre udelenie bola podľa prezidenta záchrana ľudských životov. Na dokumente z Ústavu pamäti národa však figuroval ako zodpovedná osoba v prípadoch osôb usmrtených na slovensko-rakúskom úseku hranice ČSR/ČSSR v rokoch 1948-1989.