Podľa svojho vyjadrenia o tom ani nikdy neuvažoval a chce sa naplno venovať zahraničnej politike, ktorá ho napĺňa a tento názor sa nemá v blízkej dobe zmeniť. Lajčák je od septembra na čele Valného zhromaždenia OSN a po skončení mandátu sa plánuje vrátiť na svoj rezort. Jeho úloha na ňom bude viac ako nutná, keďže Slovensko bude ďalší rok predsedať Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, čomu by sme sa mali profesionálne postaviť, keďže podobnú príležitosť budeme mať až o ďalších 19 rokov. Lajčák sa pri tom skloňoval už pri predchádzajúcich voľbách, kedy ho však v kandidatúre zastúpil Fico.
Podobné nie už dávnejšie povedal k otázke kandidatúry aj premiér Robert Fico, ktorý zostal práve tým porazeným z posledných prezidentských volieb. Andrej Kiska ho v druhom kole porazil o skoro 20 percent hlasov. Teraz však uznáva, že to bola chyba, ktorú si, na zdravie svojho syna, už nechce zopakovať. Svoju prehru však tiež opísal ako aj osobnú výhru, keď ho občania natoľko chceli ponechať na poste premiéra, že sa radšej rozhodli pre jeho protivníka.
Kto ďalší teda prichádza do úvahy? Jedným z vhodných adeptov sa uvádzal Marek Maďarič, minister kultúry po tom, ako sa otvorene a kriticky vyjadroval k fungovaniu Smeru-SD, až sa funkcie podpredsedu strany vzdal.
V otázniku zostáva Maroš Ševčovič, podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu. Ten zatiaľ v súvislosti s kandidatúrou na svoje finálne skonštatovanie vyčkáva a zatiaľ sa chce zamerať na zvýšenie volebnej účasti v najbližších eurovoľbách a zabrániť tak rozmachu silnejúcich extrémistických a protieurópskych strán.
Jedného prezidentské kandidáta za stranu uprednostňuje minister financií Peter Kažimír. Viaceré argumenty však naznačujú, že na uvedenie kandidáta je ešte priskoro. Taktiež, o ďalšom postupe sa rozhodne podľa toho, či sa Andrej Kiska rozhodne zabojovať o titul prezident. Podobný názor zastávajú aj minister hospodárstva Peter Žiga a minister vnútra Robert Kaliňák. Rozhodnutie by tak mohlo padnúť až na konci roka.