Začiatok minulého decembra sa pre vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka niesol v duchu odvolávania. Odstrániť ho z rezortu chceli rovnaké opozičné strany ako aj teraz Matečnú. Vytýkali mu viaceré kauzy ako aj to, že nevedel vysvetliť pôvod svojho majetku. Opozícia to nazývala aj dlhodobým nezvládaním funkcie.
„Ak ho necháme na svojom mieste do konca volebného obdobia, je to na encyklopédiu. Bašternák, obchodovanie B. A. Haus, korekcie 25,7 milióna eur za čerpanie eurofondov," uvádzal dôvody opozičný poslanec Jozef Rajtár zo strany SaS.
Kaliňák sa však odvolával, že počas posledných štyroch rokov sa neudialo nič zásadné, prečo by ho mali odvolávať a Rajtára obviňoval z toho, že klame. Tvrdil tiež, že žiadne peniaze od podnikateľa Ladislava Bašternáka nedostal.
Viac ako trinásťhodinová mimoriadna schôdza parlamentu pre Kaliňáka neznamenala zbohom šéfovaniu rezortu. Za vyslovenie nedôvery hlasovalo iba 53 poslancov zo 128 prítomných, čo bolo ďaleko od potrebnej hranice 76 hlasov.
Podľa Gábora Grendela z OľaNO sa tak Kaliňák stal najčastejšie odvolávaným ministrom vlád Roberta Fica. Toto odvolávanie bolo už štvrté, ktoré mal Kaliňák počas desaťročného pôsobenia na čele rezortu vnútra za sebou.
V júni aj septembri 2016 ho chceli opozičníci odvolávať po vyslovení nedôvery za kauzu Bašternák.
Odvolávaniu čelil aj v roku 2010 pre pochybenie polície v kauze zabudnutej výbušniny, s ktorou slovenský občan odletel do Dublinu.
Kaliňák z čela rezortu nakoniec odstúpil v polovici tohto marca sám. Jeho odchod urýchlila kritika vlády aj vyšetrovania po zverejnení informácie o vražde novinára Jána Kuciaka s priateľkou.
Jeho nástupcom sa na krátko stal exminister zdravotníctva Tomáš Drucker, rezortu v súčasnosti už šéfuje Denisa Saková, ktorej tiež opozícia vyčíta viaceré kauzy.