Vážne znepokojenie nad kvalitou prezentovaného návrhu rekonštrukcie aj nad absenciou transparentnej verejnej architektonickej súťaže. Slovenskej komore architektov sa projekt jednoznačne nepáči.
V svojom vyhlásení sa tiež odkazuje na svoj list ešte z roku 2015, v ktorom Úrad vlády upozornila, aby na výber dodávateľa projektu obnovy použil osvedčenú metódu architektonickej súťaže návrhov.
Vyčíta preto, že sa nakoniec Úrad rozhodol postupovať cestou obchodnej súťaže.
„Aktuálna situácia v Rusovciach je ďalším v poradí podobných zlyhaní, kedy sa inštitút verejnej architektonickej súťaže nevyužil a tým pádom premrhal potenciál investície,“ uviedol predseda Slovenskej komory architektov Imrich Pleidel.
V rozhovore pre HNtelevíziu uviedol, že obstarávateľ v danom momente nevie, čo dostane a je to ako keby mačka vo vreci.
„Návrh skôr kĺže po povrchu akéhosi pseudo historického napodobňovania a vrstvenia prvkov namiesto hľadania prístupu, kde tá pamiatka zostane v najlepšej prezentovateľnej podobe a to, čo do nej vkladáme zostane v úzadí.“
Podľa neho sa nezískalo ani časovo, ani na kvalite a štát šetril na nesprávnom mieste, keď si nezvolil súťaž návrhov. Vidí za tým rýchlu snahu s kaštieľom niečo urobiť.
Podobný názor má aj Matej Grébert, architekt zo štúdia Compass, ktorý tento spôsob cíti aj z konečného návrhu. „Kritika sa nezniesla na základe lavínového efektu. Nezávisle sa architekti aj laická verejnosť k tomu vyjadrujú úplne zhodne,“ povedal pre HN.
Spomína, že na základe verejnej súťaže sa vie potom vytvoriť viac pridanej hodnoty pre užívateľov, klientov a návštevníkov. Menoval viaceré pozitívne príklady, ktoré z takejto súťaže vzišli ako prístavbu Ministerstva zahraničných vecí či Kulturpark v Košiciach.
Pozitívne hodnotí prístup komory architektov, ktorá ukazuje tú správnu cestu: „Aj pre architekta, čo robil projekt kaštieľa to určite nie je jednoduchá situácia znášať takúto kritiku. Keď je to cez verejnú súťaž, tak aj architekt má ako keby legitimitu.“